Ako nepodvádzať pri skúškach

Nie som vôbec dobrá klamárka. Vždy bolo na mne vidieť, kedy klamem, alebo som to sama nevedela vydržať a priznala som sa. Rovnako to mám aj pri skúškach. Keby som mala mať pri sebe ťahák, tak ma hneď odhalia. Mojou jedinou možnosťou teda vždy bolo a stále aj je, naučiť sa na skúšky a ísť tam s tým, čo mám vo svojej hlave. Ono sa to tak akosi aj očakáva, že by sme mali na skúške napísať to, čo reálne vieme, ale väčšina študentov sa spolieha na mobil alebo iné ťaháky a príprave na skúšku nevenujú dostatočnú pozornosť. Prečo by si sa teda mal/a učiť na skúšku, keď sa to dá tak ľahko okašľať?

Na to, aby som v pohode mohla absolvovať skúšku bez ťahákov sa príprava začína oveľa skôr, než pár dní pred skúškou.

  • Chodím na prednášky. Samozrejme že aj ja som mala predmety, pri ktorých som flákala prednášky, ale vo väčšine prípadov som na ne chodila celý semester.
  • Na prednáškach aj reálne počúvam. Je dôležité registrovať, čo učiteľ hovorí a zapisovať si (tak, aby keď potom prídeš na intrák, si si tie poznámky po sebe vedel/a aj prečítať). Boli skúšky, na ktoré keby sa učím len z materiálov, ktoré nám boli poskytnuté, tak by som ich určite nespravila. NAOZAJ sa učitelia na skúškach zvyknú pýtať na veci, ktoré v prednáške nie sú a spomínali ich LEN ÚSTNE.
  • Chodím na cvičenia. Viem, že na niektorých fakultách je požadovaná účasť na cvikách stopercentná, ale u nás môžeš mať 3 absencie (niekedy musíš mať aj ospravedlnenku). Na cvikách nám vždy dobre vysvetlili zadanie a ja som potom vedela, čo mám robiť (aj tu je dôležité písať si poznámky). Tie cvičenia, ktoré som neabsolvovala, mi vždy chýbali a zadania sa mi vypracovávali ťažšie. Ak sa dá, je možnosť si cvičenie nahradiť (hodinu absolvuješ s iným krúžkom v danom týždni), čo je tiež dobrý spôsob, ako dohnať chýbajúcu látku.
  • Pýtam sa. Keď niečomu nerozumiem, spýtam sa, pretože človek nikdy nevie, či práve to nebude na skúške.
  • Zadania a poznámky vypracovávam tak, aby som im rozumela. Na pár predmetoch nám umožnili mať na skúške všetko napísané rukou – čiže zadania a poznámky z prednášok. Vtedy je dobré si dať do jednotlivých kapitol záložky, aby si vedel/a, kde máš akú otázku hľadať.
  • Snažím sa získať zápočet čo najskôr. U nás má semester 13 týždňov a takmer vždy mám všetky predmety v tomto týždni uzavreté. Väčšina učiteľov má počas skúškového len 3 konzultácie – na začiatku, v strede a na konci. Mimo nich ti zápočet nedajú ani ťa neskonzultujú. Ak ti ho teda dajú až v strede alebo na konci skúškového, môže sa stať, že už nebudeš mať toľko termínov na výber (prípadne už nebudeš mať žiadny). Výhodou skoro získaného zápočtu je aj to, že ťa systém hneď pustí na prihlasovanie na skúšky. U nás spúšťajú prihlasovanie zvyčajne už v 13. týždni a vtedy je často menšia konkurencia, ktorá by ti mohla zobrať termín, ktorý chceš.
  • Dám si dosť času na prípravu. Keď je to ťažšia skúška, učím sa 2 týždne, keď je ľahšia, tak týždeň. Pri takomto systéme nemusím sedieť celý deň nad knihami a mám čas aj na oddych. Zvyčajne mám skúškové uzavreté po 4-5 týždňoch. Tiež si to plánujem tak, aby som mala z každého predmetu možnosť ísť na 2 opravné termíny (neoplatí sa dávať skúšky na koniec skúškového). Ťažšie skúšky si dávam ako prvé, ľahšie neskôr.
  • Spravím si plán. Vždy si nachystám materiály, z ktorých sa idem učiť. Potom sa pozriem, koľko otázok je a rozplánujem si ich na dni (treba si naplánovať aj dni na opakovanie). Dôležitá je aj forma skúšky. Keď je skúška formou testu a-b-c a je len jedna správna odpoveď, je to vždy ľahšie, ako keď si celú odpoveď musím zapamätať a potom ju aj napísať. Ak môžeme mať pri sebe pomôcky, dobre si ich pripravím, aby som v nich mohla ľahko hľadať.
  • Učím sa. Toto  je druhá najpodstatnejšia vec. Naozaj je potrebné sa počas skúškového zahĺbiť do učenia a eliminovať rušiace aktivity. Nič sa nestane ak nepôjdeš na lyžovačku alebo chatu s kamarátmi. Tieto akcie sa dajú absolvovať kedykoľvek, ale termínov na skúšku je len pár a zbytočne prenášať skúšku sa vážne neoplatí.
  • Dobre sa psychicky naladím. Všetci, čo ma poznajú, vedia, že keď idem na skúšku, tak strašne stresujem. Aj keď viem, že som sa učila a väčšinu vecí ovládam, aj tak mám stres. Stres (u väčšiny ľudí) príde vždy a je to normálna reakcia na záťažovú situáciu. Preto je dôležité sa držať v psychickej pohode čo najdlhšie, ako je to možné… aj keď už napríklad vidíš, že to nestíhaš do skúšky celé prejsť. Treba byť v pohode. Vždy si vravím, že na skúške ma nejdú zabiť. Idú len zistiť, či danej problematike rozumiem. A čo najhoršie sa mi môže stať? Len to, že mi v AISe naskočí FX a ja pôjdem na opravný termín. Svet sa nezrúti, ak skúšku nespravíš. A hlavne – stres ničomu nepomôže. Nebude sa ti ani lepšie učiť, ani lepšie spať, ani lepšie jesť, keď budeš v strese. Preto si nájdi nejakú upokojujúcu metódu, ktorá ti ho pomáha odbúravať a aplikuj ju vždy, keď cítiš, že sa to zhoršuje.
  • Idem na skúšku. Toto je tá najpodstatnejšia vec. Ak ti je zle zo stresu, akokoľvek zle, prekonaj sa a na skúšku choď. Jedna moja kamarátka pred každou skúškou vracala. Ja vždy idem tak 5x na záchod a keď už sedím na skúške, mám pocit, že mi treba ísť ešte raz. Ale to je všetko LEN stres. Tiež mám ráno pred skúškou pocity, že si na nič neviem spomenúť a že nič neviem. Pravda však je, že v tom mozgu to je uložené a keď to budem potrebovať, tak si na to spomeniem. Nedovoľ, aby ťa stres paralyzoval. Nikomu sa nechce ísť na skúšku, ale absolvovať ju treba. A ten pocit, keď ti príde Ačko (a niekedy bohato stačí aj Ečko) do indexu, je fakt nenahraditeľný. Preto sa vzchop a bež im ukázať, čo vieš.
  • Dám si jeden deň na relax. Len párkrát som sa začala učiť na ďalšiu skúšku hneď na ďalší deň po predchádzajúcej skúške. Vždy v deň skúšky a v nasledujúci deň relaxujem. Najprv sa dobre vyspím a potom idem za priateľom, alebo si zavolám so sestrami, pozriem si film… čokoľvek, čo pre mňa predstavuje oddych. Prípadne tieto aktivity použijem ako formu motivácie pre učenie: ak spravím skúšku, pôjdem si kúpiť niečo pekné/ pôjdem do kina/ urobím si výlet… Vtedy sa pri učení aj viac snažím. Po celom skúškovom, si dávam týždeň na oddych a odmením sa niečím väčším.

Táto metóda prípravy na skúšky sa mi osvedčila v prezenčnom aj dištančnom štúdiu. Keď poctivo pracuješ celý semester, máš dosť času na učenie a všetko prejdeš, nie je dôvod na to, aby si na skúške podvádzal/a alebo ju neurobil/a. Tak veľa šťastia s učením! 🙂

Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.