Školský rok sa začal…dištančne
Informácie o kovide na mňa vyskakujú od momentu, čo ráno otvorím oči, až po vypnutie telefónu pred spaním. Človek sa to niekedy aj snaží ignorovať, ale vždy sa to k nemu dostane. Nakoniec je dôležité vedieť, či treba nosiť rúška, alebo už respirátory, či niekde budú chcieť covid pas alebo nie a akú farbu má teraz môj okres.
Veľké sklamanie však teraz zažíva veľa študentov z dôvodu, že sa nebudú môcť vrátiť na univerzity a opäť budú sedieť len na video hovoroch. Keďže sme mladí, očakáva sa, že sme aj zdraví a silní a situáciu by sme teda mali zvládať najlepšie zo všetkých vekových skupín. Vidím však, ako sa zabudlo na psychické zdravie mnohých študentov. Sme vo veku, kedy je dobré byť na internáte a postupne sa osamostatňovať od rodičov, začínať si riadiť život podľa seba a svojich plánov, užívať si vysokú školu so všetkým, čo k tomu patrí. Namiesto toho sa naše detské izby stali miestom, kde spíme, pracujeme aj oddychujeme zároveň. Po roku a pol to už nevidíme ako hurá prázdniny, ale skôr ako ó môj Bože, kedy sa to už skončí. Ale chcem ti povedať, že aj keď je táto situácia náročná, sú tu isté výhody, ktoré dištančné vzdelávanie má.
Ušetrí ti čas. V nedeľu nemusíš cestovať z domu na internát a v piatok zasa späť a tiež nemusíš každý deň cestovať/chodiť do školy. Máš teda viac času na vypracovávanie zadaní a na voľnočasové aktivity. V škole teda naozaj tráviš len ten čas, ktorý vidíš v rozvrhu. Pre mňa je toto obrovskou výhodou. Keď sme mali prezenčné štúdium, často som chodila spávať o 2 v noci, no cez dištančné sa mi podarilo dostať sa do postele už okolo polnoci.
Ľahšie konzultuješ. Počas prezenčnej formy sa s učiteľmi dalo konzultovať len na cviku alebo počas ich konzultačných hodín. Ak sa mi konzultačné hodiny cvičiaceho kryli s rozvrhom, bol to môj problém. Pri dištančnom štúdiu sú však učitelia flexibilnejší a konzultujú aj viackrát do týždňa formou mailu. U nás na škole sa dosť osvedčila metóda posielania pdfiek, do ktorých nám pridali komentáre a poslali ich späť na opravu. Niektorí učitelia boli dokonca ochotní konzultovať cez videohovor aj mimo rozvrhu (niekedy aj o pol 10 večer).
Učitelia sú zdieľnejší na pomôcky. Vždy sme si veci museli buď fotiť, alebo si len písať na cviku, nájsť to v knihách alebo si prosto nejako poradiť. Počas dištančného štúdia, kedy sme sa do knižnice poriadne ani nemohli dostať a všetci sme sedeli doma, nám cvičiaci a prednášajúci vypracovali skvelé pomôcky, ktoré nám ku každému zadaniu poslali. Zároveň nám na niektorých predmetoch posielali aj prednášky, prípadne robili videozáznamy, ktoré sme si mohli neskôr pozrieť.
Môžeš byť v škole, aj keď si chorý/á. Vždy je lepšie aspoň počúvať, než na cviku/prednáške vôbec nebyť. Preto keď je človek chorý, môže si to aspoň pustiť a vypočuť si, čo sa na hodine dialo. To pri prezenčnej forme nebolo možné (a ešte sme za to dostali absenciu).
Skúšky sú ľahšie. Z ústnych skúšok sa stali písomné, z písomných sa stali testové a všetko sa dá akosi ľahšie absolvovať. Od formy skúšky často závisí aj miera prípravy na skúšku. Online skúšanie prinieslo nové a nové spôsoby podvádzania pri skúškach, čo je však na škodu študentom, keďže sa poriadne neučia a potom z daného predmetu takmer nič nevedia. Preto aj keď sa veci dajú oklamať, je lepšie sa normálne naučiť a na skúške napísať to, čo mám v hlave. Predsa len sa učím pre seba, nie pre potešenie učiteľa, že mi môže dať Áčko (ktoré si v končenom dôsledku ani nezaslúžim).
Áno, dištančné štúdium je niekedy náročné a nie každej škole táto forma prospieva. Avšak je dôležité napriek všetkým ťažkostiam, ktoré táto výučba priniesla, nestrácať pozitívne myslenie a nadšenie pre vzdelávanie sa. Táto situácia nebude trvať večne, aj keď to už trvá dlho. Preto treba veriť v lepší zajtrajšok a tešiť sa z dobrých vecí, ktoré toto dištančné štúdium prinieslo.
