Odbor Pozemné stavby a architektúra je najväčším bakalárskym odborom na našej fakulte. Každoročne sa naň prihlásia stovky študentov, ktorí majú možnosť stretnúť sa tu so širokým spektrom predmetov, od konštrukcií, cez statiku, TZB až po technológie, architektúru a dejiny. O tom, aké bolo štúdium pozemných stavieb, som sa rozprávala s mojím dobrým kamarátom, spolužiakom a čerstvým bakalárom Lukášom Friedelom.
Čo ťa priviedlo k tomu, že si sa rozhodol študovať tento študijný program?
Pôvodne som študoval odbor TMS. Na odbor PSA ma priviedla túžba byť projektantom. Táto túžba sa vo mne zrodila úplnou náhodou cestou vo vlaku z internátu domov, kedy som chodil do prvého ročníka na odbor TMS a zamýšľal som sa nad svojou budúcnosťou a že vlastne neštudujem, čo chcem a čo ma baví robiť. Dovtedy som sa cítil nútený chodiť na školu len z povinnosti a príkazu rodičov, ktorí mi tlačili do hlavy, že tam musím chodiť. Čiže prvý rok som na školu chodil s nechuťou a chcel som to mať čo najskôr za sebou. Ja som celkom taký „snílek“, čiže človek, čo si stanoví sen a ide za ním.. Tak som si stanovil sen, že budem raz dobrým projektantom a keďže ma projektovanie napĺňa, rozhodol som sa, že prestup na odbor PSA bude moja jediná cesta ako robiť, čo ma celoživotne bude baviť.
Čo sa študenti na tomto študijnom programe naučia?
Odbor PSA študenta naučí myslieť na každú časť stavby a projektovej dokumentácie. Od riešenia rôznych prípojok, potreby vody, rozmerov nosných konštrukcií, časových plánov, rozpočtov, až po statiku konštrukcií a požiarnu ochranu objektu. Je to taký mix odborov, ktoré ponúka naša fakulta a to robí odbor PSA tak výnimočným. Veľkou výhodou je, že po ukončení bakalárskeho štúdia si študent môže vybrať až zo 6 inžinierskych programov bez strachu, že niečo, čo ide robiť, ešte nikdy nevidel a nepočul.
Aké zručnosti by mal mať študent, ktorý sa hlási na tento študijný program?
Ako plusové zručnosti by som určite povedal znalosť projektovacieho programu BIM, nejaký ten cit do rúk na kreslenie čiar v skicách a v neposlednom rade aspoň mierne logické myslenie na jeden-dva výpočty (a možno aj viac 😀 ). Hlavne sa nevzdávať po prvom výpočte, keď záverečná podmienka vyjde ako NEVYHOVUJE. 😉
Aký je tu pomer činností: kreslenie rukou – počítanie – klikanie na počítači?
Kreslenie rukou – 10 %
Počítanie – 45 %
Klikanie na počítači (projektovanie, excel, word,…) – 45%
Väčšinou, než sa človek dostane ku klikaniu v programe, musí podložiť naprojektovanú vec výpočtom. Preto vychádza cca rovnaký pomer počítania a „klikania“ na PC. Kreslenia rukou je možno viac v prvých dvoch ročníkoch a postupne sa od toho upúšťa. Nie však úplne, ak ste sa tešili, že to jedného dňa skončí… 😀 Raz za čas musíte aj umyť pravítko a zastrúhať ceruzku alebo doplniť zásobník pentelke.
Aké sú najťažšie predmety na tomto programe a čo ti pomohlo ich zvládnuť?
Dosť to záleží od toho, z akej strednej školy študent prichádza na odbor PSA. Pre väčšinu študentov to boli najmä Oceľové a drevené konštrukcie 1 aj 2. Ďalej by som možno pokračoval predmetmi z prvých dvoch ročníkov ako matematika, fyzika, deskriptívna geometria a zopár statických predmetov, ktoré boli také náročnejšie. Všetky tieto predmety sa ale dajú zvládnuť s trochou snahy a chcenia, ktoré ti počas štúdia dokážu dodať aj dobrí študijní kamaráti. Mne osobne pomáhali zvládať náročné chvíle pri zadaniach z týchto (ale aj iných) predmetov moje tri úžasné spolužiačky. 🙂
Dlhé hodiny (cháp 5 hodín a viac :D) strávené telefonátom, počítaním, projektovaním, rozprávaním, spievaním, smiechom, ale občas aj nervami, slzami a nechuťou som trávil so svojou študijnou parťáčkou a real-life bestie Betkou, ktorá bola a stále je mojou veľkou pomocou, oporou v štúdiu (väčšina z čitateľov u pozná ako Lazy koalu 😉 ). S ňou máme obaja súťaživú povahu, takže sme sa veľakrát predbiehali, kto bude mať skôr spravené zadanie ako ten druhý, len aby sme toho druhého namotivovali a donútili ísť robiť zadanie aj o polnoci. 😀 Čiže mne štúdium a náročné skúšky pomohli zvládnuť do veľkej miery práve moje študijné kolegyne a kamošky v jednom. 🙂
Sú nejaké špeciálne pomôcky, ktoré by si mal študent zadovážiť?
Neviem o žiadnych špeciálnych potrebách, ktoré by bolo treba. Taká klasika ako notebook, kalkulačka a ďalšie kancelárske potreby isto stačia. Sem-tam sme používali milimetrové papiere, pauzovacie papiere a celkovo sa vyplatí mať po ruke vždy nejakú čistú A4 alebo A3.
Je tento študijný program zvládnuteľný aj pre študenta, ktorý nie je zo stavebnej priemyslovky?
Určite je. Dokonca títo ľudia sú veľakrát šikovnejší, ako študenti zo stavebných priemysloviek. Rýchlo sa naučia robiť v programe a výpočty sú pre nich jednoduchšie, ako pre ľudí zo stredných priemysloviek. Ja osobne si myslím, že gymnazisti a ostatní stredoškoláci nemajú problém zvládnuť odbor PSA.
Je pri štúdiu priestor aj pre voľný čas?
Voľný čas?! Čo to je? 😀 Ale nie.. myslím, že je to individuálne a kto chce mať voľný čas, tak si ho dokáže spraviť. Na odovzdanie zadania je poväčšine týždeň-dva, takže ak sa s vypracovaním zadania človek hecne, stihne ho spraviť povedzme v deň zadania alebo na ďalší deň. Víkend je voľný pre aktivitu, ktorú si uzná za vhodné. Kto ale naopak rád necháva zadania na neskôr, má menej času. Vždy je to o tom, ako si kto nadstaví priority a tzv. time management.. Čo odporúčam je spraviť si TO DO LIST s rozpisom zadaní na každý deň, pomáha to v organizácií práce. 😉
Čo nepodceniť pri štúdiu?
Z osobnej skúsenosti netreba podceňovať prípravu na skúšky. Či už idete len pre Ečko, alebo idete na najlepšie známky. Ak si napríklad na skúšku z betónu alebo ocele necháte týždeň učenia, viete, že to je málo, ak chcete prejsť všetky príklady a teóriu. Čiže je podstatné zvážiť si množstvo materiálov, ktoré si treba prejsť s množstvom času, ktorý na to máte a tomu aj prispôsobiť dĺžku učenia a následnú rezerváciu dátumu skúšky.
Čo by som tiež nepodcenil je účasť na prednáškach. Veľakrát sa stane, že študent nejde na prednášky, alebo na nich spí alebo tam je, ale nepíše si. Ja osobne som tak chodil počas prvých dvoch rokov na fakulte a bolo to oveľa náročnejšie sa učiť len z fotky v mobile alebo spolužiakových poznámok, ktorým nerozumiem. Odkedy som začal chodiť a počúvať na prednáškach a taktiež si písať dôležité veci, bolo jednoduchšie sa potom z toho aj učiť.
Ešte do tretice by som odporučil nehanbiť sa pýtať otázky ak niečomu nerozumiete alebo vás niečo zaujíma. Ja som sa začal pýtať otázky až cez dištančnú výučbu, kde ma nikto nevidel, ale zostalo mi to do posledného ročníka a nebol už následne väčší problém sa spýtať otázku, ktorá ma zaujímala alebo otázku na problém, ktorý som sám nevedel vyriešiť. Pokojne ak ste hanbliví, napíšte čo i len e-mail vášmu konzultantovi alebo cvičiacemu/prednášajúcemu. Väčšina z nich je ochotných pomôcť.
Čo je náplňou záverečnej práce?
Náplňou záverečnej práce bakalárskeho stupňa na odbore PSA je vypracovanie realizačného projektu bytového domu, ktorý má obsahovať: podzemné podlažie, polyfunkčné priestory a bytové jednotky na minimálne 4 nadzemných podlažiach. Ďalej sa vypracováva aj pár výkresov, výpočtov a technických správ z oblasti TZB a statiky. V rámci KPS sa vyhotovia 4 energetické posúdenia konštrukcií. Táto záverečná práca sa so študentom nesie už myslím od druhého ročníka na Ateliéroch, kde sa plynulo prejdú všetky stupne projektovej dokumentácie od štúdie, cez projekt pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie až po finálny realizačný projekt bytového domu.
Z akých oblastí sú štátnice?
Štátnice sú primárne z oblastí Konštrukcie (okná, dvere, strechy, základy, zimné záhrady, obvodové plášte,…) a z profesií, ako je Statika (betón, oceľ, drevo), TZB (kanalizácia, vodovod, plynovod,…) a mierne sa zabrdne aj do technológií stavebných procesov (TSP), kde sú otázky ako opis montáže prefabrikovaných dielcov, práce stavebných strojov atď.
Čomu sa môže absolvent tohto študijného programu venovať v praxi? Je o absolventov tohto programu záujem?
Prax po absolvovaní odboru PSA je veľmi otvorená. V projekčných ateliéroch sa o vás pobijú, či už ste Projektant junior alebo Architekt junior. Vždy sa nájde práca v tomto odbore a to je na tom to krásne, že uplatnenie je naozaj veľké. Odporúčam sa zúčastňovať súťaží, ako je u nás napríklad známa BIM Challenge, po ktorej som sa ja osobne dostal do veľkej firmy, ktorá ma sama oslovila a pôsobím v nej ako junior projektant v tíme skúsených projektantov a architektov.
Chcel/a by si sa niečo spýtať k štúdiu tohto študijného programu? Pokojne nám svoje otázky napíš do komentára a radi ti na ne odpovieme. 🙂
Bc. Lukáš Friedel
Absolvent odboru Pozemné stavby a architektúra, so zameraním na Pozemné stavby.
V štúdiu pokračuje na inžinierskom odbore Architektonické konštrukcie a projektovanie.
Počas semestra ho môžeš stretnúť v PAKSe, kde ti s radosťou pomôže s tlačou tvojich zadaní a prác. Cez leto sa venuje praxi v odbore a momentálne zastáva post Junior projektanta v ateliéri Siebert+Talaš.
Dobrý deň,
v prvom rade sa chcem poďakovať, že ste takto poskytli informácie o štúdiu, ktoré sa nedá odkiaľ dozvedieť. Chcela by som sa však opýtať zopár otázok. Chodím na gymnázium som v 3. ročníku a mám ako maturitný predmet matematiku + zvažujem že by som chodila na deskriptívnu geometriu. Myslite, že mi bude chýbať zručnosť, ktorú majú ľudia zo stavebnej strednej ? Nejaké veci ohľadom rysovania a technických papierov, atd. Odmalička som mala sen robiť toto povolanie, ale bojím sa, že mi budú chýbať základy. Je dôležité vedieť pekne kreslit ?Ďakujem vám za odpoveď
Dobrý deň,
som veľmi rada, že Vám môj článok priblížil štúdium na Stavebnej fakulte 🙂 Z gymnázia chodí na stavebnú fakultu veľmi veľa ľudí. Dalo by sa povedať, že je to tak pol na pol so strednými stavebnými + zopár ľudí zo stredných škôl s iným zameraním. Je pravda, že v prvých 2-3 ročníkoch majú študenti zo stredných stavebných náskok v stavbárskych predmetoch, ale to sa po čase vyrovná a už nebude vidieť, kto je z akej strednej školy. Nebudem Vám vravieť, že to bude jednoduché, lebo nebude, ale dá sa to zvládnuť. Viac ako to, kto je z akej školy, je podstatné, s akým mentálnym nastavením tam idete. Ak budete vytrvalá, pracovitá a nenecháte sa položiť náročnými situáciami, zvládnete to. Tento rok nás končí okolo 100 inžinierov a ak budete systematicky pracovať, nie je dôvod na to, aby ste o pár rokov medzi nimi neboli aj Vy 🙂 Deskriptívna geometria vás čaká v prvom ročníku v letnom semestri a pre viacerých študentov to bol náročnejší predmet, takže ak na ňu chcete chodiť v maturitnom ročníku, môže vám to len pomôcť.
V prípade akýchkoľvek ďalších otázok ma môžete kontaktovať aj na mojom instagrame alebo na emaile lazykoala55@gmail.com
Dobrý deň !
Chcela by som sa opýtať, je nutne mat na prijímačky nejaké portfolium alebo je nutne vedieť naozaj pekne kreslit ? Aký je rozdiel medzi pozemnými stavbami a architektúrou – architektúra a urbanizmus? Čo je lepšie podľa vás ?😊 Stavajú sa ľudia z pozemných stavieb aj dizajnéri ? 😊😊😊 ďakujem
Dobrý deň,
ak sa hlásite na STAVEBNÚ fakultu, tak prijímačky nerobíte. U nás sa študuje aj Vami spomínaný program „pozemné stavby a architektúra“. Na fakultu ARCHITEKTÚRY sa robia prijímačky, ktoré obsahujú viaceré zadania kreslenia (zátišie, busta, kompozícia z geometrických telies), modelovanie, test zo všeobecných znalostí z umenia, dizajnu a architektúry a tiež test kreativity + je potrebné zaslať v elektronickej forme svoje portfólio (obsah min 10 grafických prác formátu A3 alebo A2). Toto je jeden z dôvodov, prečo som šla na stavebnú fakultu a nie na fakultu architektúry. 😀 Toto však budete musieť absolvovať, ak chcete študovať Architektúru a urbanizmus. Neviem Vám povedať, aké to je to študovať, keďže som absolventkou stavebnej fakulty a na fakulte architektúry som nikdy neštudovala. Viem, že na fakulte architektúry sa budete venovať viac tvorivej činnosti a budete sa stavbami zaoberať viac z pohľadu architektúry (tvar stavby, farba, kompozícia, návrh priestorov, ich pôdorysné rozmiestnenie a prepojenie atd) a urbanizmu (návrh stavby z pohľadu jej zasadenia do jestvujúceho územia, nadväznosť na jestvujúce stavby a okolie, atd).
Ak sa prihlásite na stavebnú fakultu na odbor pozemné stavby a architektúra, budete 2 roky študovať všetci spolu jeden odbor. Následne si budete musieť vybrať zameranie v rámci tohto odboru. Jedná sa o zameranie „pozemné stavby (skratene PS)“ a zameranie „architektúra (skrátene A)“. Keď si na stránke školy pozriete oba študijné programy, rozdiely sú len v pár predmetoch. Zásadný rozdiel je v tom, že pri zameraní „Architektúra“ robíte bakalársku prácu pod vedením učiteľa z katedry architektúry a váš návrh je viac riešený z architektonickej stránky. Zároveň sa tam nemusíte venovať návrhu bytového domu, ktorý je predmetom BC práce na module PS, ale môžete si tam navrhnúť hocičo iné, na čo si trúfate. Pri zameraní „pozemné stavby“ riešite bakalársku prácu s učiteľom z katedry konštrukcií pozemných stavieb a váš návrh je viac „stavbársky“. Robíte realizačnú dokumentáciu bytového domu, s ktorým začnete na ateliérovej tvorbe 2. S konzultantmi z katedry technických zariadení budov riešite rozvody vody, kanalizácie, vykurovania a vzduchotechniky vo vybraných bytoch a so statikom riešite statický návrh stavby (aký nosný systém zvolíte, z akého materiálu a nejaké základné statické výpočty a návrhy). Informácia z behind the scenes: okrem toho, že sa rozhodujete podľa toho, kde chcete robiť svoju bakalársku prácu sa veľa študentov rozhodlo ísť na zameranie A aj z toho dôvodu, že na zameraní PS je v 7. semestri náročný predmet „Oceľové a drevené nosné sústavy 1“, ktorý je považovaný za jeden z najnáročnejších na tomto bc štúdiu a modul A ho nemá. Ja som si vybrala modul PS, pretože som viac technický typ, absolvovala som tento predmet a áno, bol náročný ale nie nezvládnuteľný 🙂 Na module architektúry sa mne osobne nepáčilo, že mali viac ateliérov a tie zaberajú asi najviac času počas štúdia. Mne za semester stačil jeden ateliér, a oni mali za semester aj 2 ateliéry. Teraz vám možno to čo hovorím nebude dávať veľmi zmysel, lebo neviete presne čo sa na daných predmetoch deje, ale keď prídete do 2. ročníka, budete vedieť, kam vás to viac ťahá a čo vás viac baví 🙂 Ani jedna voľba nie je zlá, podstatné je vybrať si to, čo vás napĺňa. Zo stavebnej fakulty sa z vás ale asi dizajnér nestane. Ak sa chcete venovať navrhovaniu dizajnu stavieb alebo ich interiéru, je pre vás lepšie ísť na fakultu architektúry. Ak však chcete budovu pochopiť komplexne, aké profesie sú pri jej tvorbe zapojené, čo je náplňou ich práce a ako budova funguje ako celok aj po technickej stránke, je stavebná fakulta lepšia voľba. 🙂
V prípade akýchkoľvek ďalších otázok ma môžete kontaktovať aj na mojom instagrame alebo na emaile lazykoala55@gmail.com
Zdravím, chcel by som sa opýtať na Váš pohľad ohľadom zariadení, s ktorými ste pracovali . Praktickejšie bolo pre Vás využívať notebook alebo tablet, pripadne programy, ktoré ste pouzivali bolo možné využívať na Apple zariadeniach ? Vďaka za odpoveď a prajem príjemný deň !
Dobrý deň,
vašu otázku ohľadom zariadení apple som sa pýtala mojich sledovateľov na instagrame, keďže ja používam len Windows a Android. V podstate odpovede boli veľmi podobné – používať apple je nepraktickejšie, komplikovanejšie a aj pre učiteľov náročnejšie na spoluprácu so študentom. Nemôžete používať „klasické“ programy, ale musíte k nim hladat Apple alternatívu, autocad (jeden z najpoužívanejších programov na kreslenie konštrukcií medzi študentami a aj v praxi) vyzerá v Apple verzií tiež inak a učitelia vám s tým nemusia vedieť poradiť. Takže odporúčam vám Windows a android.
Ja som počas štúdia používala herný notebook (počas štúdia som videla asi 5 ľudí s presne tým istým notebookom) a na poznámky obyčajné zošity. Všetko má svoje výhody a nevýhody. Herný notebook je väčší a ťažší a nosiť ho do školy bolo niekedy otravné. Na druhú stranu, má dobrý výkon a aj baterka mi dlho vydržala (napr počas celej 2 hodinovej prednášky). Videla som ale ľudí, ktorí nosili so sebou tenké, ľahko prenosné notebooky a tiež na nich v phoode zvládli fungovať. Na poznámky by som už asi využívala tablet. Počas prednášky si do toho stále môžete písať rukou ako na papier, ak si niečo vyfotíte, rovno to môžete vložiť k poznámkam, pripadne si tam otvoriť podklad od učiteľa a písať doňho bez potreby niečo tlačiť. Cez skúškové sa môžete učiť z tabletu alebo si to celé vytlačiť. Veľa ľudí to nosí na konzultácie a učitelia im do toho robia poznámky. Najmä mladší učitelia sú pokrokoví a nemajú s tym problém, avšak vždy budú ľudia, ktorí od vás budú chcieť zadania aj na konzultácie pekne vytlačené/ urobené rukou. Opäť tu je nevýhoda baterky, ktorá sa vám počas dňa môže vybiť (to sa vám s papierovým zošitom nestane 🙂 ). Je to teda na vás, čo vám viac vyhoduje, či písanie na papier alebo na obrazovku.
Ospravedlňujem sa za neskoršiu odpoveď, majte ešte pekný deň. 🙂
Lazy koala 🐨