Diskriminácia žien v stavebníctve

Pred pár mesiacmi som vyše 50 inžinierkam, docentkám a profesorkám na našej fakulte poslala dotazník, v ktorom sa mohli vyjadriť k ich skúsenosti s diskrimináciou žien na pracovisku fakulty. Bohužiaľ sa našlo len 10 z nich, ktoré dotazník vyplnili a povedali o svojej skúsenosti.

Dotazník bol anonymný. Nachádzalo sa v ňom 6 otázok – 3 na výber možností, 3 na napísanie vlastnej odpovede.

Na prvú otázku, či sa stretli s diskrimináciou v stavebníctve preto, že sú ženy, z 10 zapojených žien 4 vybrali možnosť nie – tým pádom neodpovedali na zvyšné otázky.

V otázke o aký typ diskriminácie sa jednalo, boli zo 6 odpovedí zaškrtnuté všetky – od výsmechu, podceňovania, sexistických narážok, cez nižší plat od mužských kolegov, problémom s prijatím do mužského kolektívu až po odmietanie pracovných riešení navrhnutých zo strany ženy. Respondentky boli diskriminované od nadriadených kolegov a tiež od kolegov na rovnocennej pozícií.

Ženy sa v tejto situácii podľa vlastných slov cítili nespravodlivo, nepríjemne, , dehonestovane, nedocenené a tiež jedna respondentka nechápala, ako toto ešte v dnešnej dobe môže existovať. Ďalšia napísala, že sa v nej strieda hnev a odhodlanie dokázať viac, ako diskriminujúci muži (čo sa jej podľa jej slov aj darí 🙂 ).

V otázke ako na diskrimináciu zareagovali napísali, že buď nereagovali, alebo odpovedali diplomaticky, prípadne odišli z firmy. Jedna svoju reakciu popísala takto:

„Ja som silná povaha, no keď niekto prekročí isté hranice, vybuchnem. Väčšina kolegov to pochopila, no stále sa nájde niekto, kto skúša moju trpezlivosť. Dlho som znášala neustále sprosté reči…potom som si povedala, že sa budem k ľuďom správať tak, ako sa oni správajú ku mne. Keď kričal, kričala som viac…keď mi povedal že nemám rozmýšľať, ale iba robiť čo mi káže, povedala som mu, nech si to urobí sám a odišla som. Keď mi bolo povedané, že nemám v noci spať, ale pracovať (navyše pred študentmi), kým moju vydatú kolegyňu posielal domov manželovi navariť večeru, ignorovala som ho, kým sa neprišiel ospravedlniť (aj to len preto, že ma potreboval, nevedel/nechcel robiť moju prácu). Áno, možno to znie hystericky, ale niekedy to inak nejde.“

A čo by podľa opýtaných žien mohlo túto situáciu zmeniť?

„Treba si zobrať príklad z krajín, kde to funguje.“

„Aby si muži, nezávisle od ich veku a pozície uvedomili, že aj ženy môžu byť na danej pozícii rovnako dobré a kvalitne si plniť svoje povinnosti tak, ako muži. Nevidím dôvod, prečo by za rovnakých pracovných podmienok mali byť rôzne ohodnocovaní muži a ženy. V tomto svete ale zaznamenávame už aj diskrimináciu mužov zo strany žien….čo rovnako nie je v poriadku.“

„Ovládanie mužského ega, čo zrejme nebude také jednoduché..“

„Problémom je, že mužom dovolíme správať sa k nám ako k niekomu menejcennému. Určite by pomohlo, keby si ženy uvedomili, že dokážu minimálne to, čo muži (a dokonca aj oveľa viac). Diskriminácia nie je niečo normálne, nad čím treba mávnuť rukou. Možno ešte niečo na záver. 🙂 Netreba totiž všetkých hádzať do jedného vreca. Všetky takéto nepríjemné situácie nastávajú skôr s mužmi veku 55+, ktorí si asi ešte neuvedomili, že doba sa zmenila…s nimi snáď z univerzitnej pôdy odíde aj akákoľvek diskriminácia.“

Aj na mieste, ako je univerzitná pôda sa teda ešte dnes môžeme stretnúť s diskrimináciou žien. Nezáleží, či sme s profesormi v škole, inžiniermi v kancelárií alebo robotníkmi na stavbe – diskriminované môžeme byť kdekoľvek od kohokoľvek. Nie vždy je teda vysoké vzdelanie zárukou jednania na vysokej úrovni a slušnosti.

Čo je smutné je fakt, že ženy majú stále problém o tom hovoriť, nie to ešte riešiť. Byť diskriminovaná nie je hanbou ženy, ale muža. Nesmieme sa cítiť zle preto, že sa niektorí muži nenaučili, ako sa jedná so ženami. Hlavne však nesmieme mať pocit, že by sme to mali tolerovať a prijať to ako bežnú súčasť nášho dňa. Nie sme totiž v situácii, v ktorej sa nedá nič robiť.

Najprv sa my ženy musíme naučiť vnímať svoju hodnotu. Už nežijeme v dobe, kedy len sedíme doma s deťmi, varíme, perieme a muž je ten, kto nosí domov peniaze. Tento systém však fungoval storočia pred nami a momentálne je na nás urobiť zmenu. Sme tu, študujeme techniku a raz z nás budú inžinierky vo firmách, či už na nižších alebo vedúcich postoch. To, čo máme medzi nohami, nemá vplyv na to, či to dokážeme vykonávať rovnako kvalitne (alebo lepšie) ako muži. Ak si my nebudeme myslieť, že aj napriek tomu, že sme ženy na to máme, kto si to potom má myslieť?

Nech už sme teda kdekoľvek – v škole, vo firme, alebo na stavbe – kvalita našej práce závisí len od našich vedomostí. Ak s nami niekto jedná nevhodne len preto, že sme iného pohlavia, je potrebné mu naznačiť, že toto jednanie je nevhodné a neakceptovateľné. Možno je pre teba ťažké sa postaviť svojmu šéfovi, ale predstav si, že sa v danej situácii nachádza tvoja sestra, alebo dcéra – ako by si jednala? Určite by si sa jej zastala. Nie je potrebné zvyšovať hlas alebo nadávať (aj keď to možno robí druhá strana). Niekedy stačí len povedať, že sa ti to nepáči a že si takéto jednanie neželáš. Nakoniec o tebe aj tak hovoria tvoje pracovné výsledky.

Diskriminácia z dôvodu pohlavia je teda nesprávna vec. Postoj človeka sa niekedy nedá zmeniť, sú však veci, ktoré sú objektívne napadnuteľné.

  • Sexuálne obťažovanie je na pracovisku zakázaná vec. Ak si jej obeťou, obráň sa a nahlás to, alebo o tom minimálne niekomu povedz.
  • Ak odvádzaš rovnako kvalitnú prácu ako tvoj mužský kolega, ste na rovnakej pozícií s približne podobnou dobou praxe a stále nie si rovnako finančne ohodnotená ako on, niekde je problém. Rieš to. Choď za šéfom, alebo za vedúcim oddelenia a zisti, prečo je to tak. Nechoď pod svoju cenu. Určite je firma, ktorá ťa ocení tak, ako si zaslúžiš. 🙂

A čo môžu urobiť muži?

Tento spoločenský problém sa nevyrieši, ak dobrí muži budú mlčať. Tu je zopár vecí, ktoré môžeš robiť ak si muž a chceš zlepšiť postavenie žien v stavebníctve:

  • Nebuď ticho. Ak počuješ, ako tvoj kolega alebo spolužiak podceňuje kolegyňu, zastaň sa jej. Aj muži musia ukázať že takéto postoje v spoločnosti odmietajú.
  • Ako šéf firmy alebo vedúci oddelenia máš ešte väčší vplyv na zmenu:
    •  Neboj sa zamestnať ženy. Aj keď je stavebníctvo ešte stále dosť mužským oborom, ženy vedia priniesť do kolektívu novú atmosféru, nápady a vytvoriť tak ešte lepšie pracovné prostredie.
    • Snaž sa vytvoriť pracovné prostredie, v ktorom sa ženy budú cítiť bezpečne a nebudú sa báť za tebou prísť, ak budú obeťou obťažovania alebo diskriminácie. Následne je dôležité takéto jednanie potrestať a zabezpečiť, aby sa už nikdy neopakovalo.
    •  Nerob platové rozdiely medzi ženou a mužom, ak na to nie sú objektívne dôvody.
    •  Buď vzorom pre tvojich zamestnancov v jednaní so ženami. Byť gentleman nikdy nevyjde z módy. 🙂

Dúfam, že postupom času sa bude prostredie v stavebníctve pre ženy len zlepšovať. Aj keď nie sme obeťou alebo svedkom diskriminácie, nemajme postoj, že sa nás to netýka. Šírme osvetu, jednajme správne a vytvorme spolu prostredie, kde sa bude pracovať ženám rovnako dobre ako mužom. To je nakoniec to, čo všetci chceme, nie? 🙂


Poďakovanie

Chcem sa poďakovať všetkým inžinierkam z našej školy, ktoré sa zapojili do môjho prieskumu. Vďaka vám sme mohli zistiť, či sa s diskrimináciou ženy stretávajú aj na fakulte. Verím, že sa podobne ako vy, aj ostatné ženy s podobnou nepríjemnou skúsenosťou nebudú báť otvorene o tom hovoriť a situáciu riešiť.

Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.