Ako som sa vyrovnala s hrozným vyučujúcim

Človek nebol na vysokej škole, ak nestretol učiteľa, ktorý mu liezol na nervy. Je puntičkár, nie je spokojný s formou tvojho zadania a získať uňho zápočet je takmer nemožné. Ja som si to párkrát zažila tiež. A ako som to vyriešila?

  • Uvedomila som si svoju pozíciu. Ja som študent, on je učiteľ. Nech urobím čokoľvek, vždy bude mať nado mnou istú formu moci, keďže od neho potrebujem zápočet. Nemá zmysel s ním preto na cvikách bojovať a robiť si z neho ešte väčšieho nepriateľa, než momentálne je. Odvrávanie, drzé správanie a hádky to všetko len zhoršia.
  • Chodiť sa sťažovať v 97% nepomáha. Niekedy sa chodia sťažovať aj celé krúžky alebo ročníky a veci sa nezmenia. Odborníkov, čo chcú učiť, je málo a preto nie je možné ich nejako „potrestať“, lebo by už nemal kto učiť. Preto skôr než to začneš riešiť s vedením školy, skús to vyriešiť v sebe.
  • Je úplne ok vyrevať sa na záchode alebo si zanadávať. V druhom ročníku, keď som fakt nebola dobrá v istom predmete, som vychytala ešte aj učiteľa s hroznou reputáciou. Asi z 3 konzultácii som odišla s pocitom absolútnej nuly a skončila som s plačom zavretá v záchodovej kabínke. Na konci semestra mi doškrtal posledné (a zároveň najťažšie) zadanie so slovami, že mi nemá za čo dať zápočet a mám si poň prísť po Vianociach, keď si to opravím. Bola som strašne nahnevaná, znechutená a všetky zadania z toho predmetu som mala chuť spáliť. Je v pohode cítiť sa zle z jednania učiteľa a je v pohode dať svoje emócie von.
  • Vyrozprávala som sa. Keďže študujem s mojimi dobrými kamarátkami, vždy sme si navzájom zdieľali naše pocity. Ony boli tie, ktoré otvorili dvere od záchoda, objali ma a povedali, že to bude dobré. Veľa mi radili, keď som nevedela, ako ďalej a spolu s nimi som dobojovala cviká s nepríjemným učiteľom.
  • Zaujala som apatický postoj. To, že mi niekto vracia zadania, väčšinou má svoj zmysel. Keďže som mierne chaotický človek, niekedy mi cvičiaci vráti zadanie aj 4-krát. Máš tam chybu? Máš. Tak ju oprav a choď to odovzdať znova. Aj keď tento krok budeš musieť zopakovať 2-3-4-5krát. Cvičiaci nevracajú zadania, ktoré sú dobré. Záleží len na tom, do akej miery sú puntičkárski. Niektorí prižmúria oči, niektorí nie. Nemá zmysel sa kvôli tomu vytáčať a hádať sa – treba byť apatický.
  • Zisťujem, na čom komu záleží. Niektorí cvičiaci chcú, aby zadania boli úhľadné. Niekto chce, aby si písal aj znenie zadania. Niekto chce, aby si opoložkoval na výkrese každú drobnosť. Niekto to chce zopnuté spinkou, niekto v dvojhárku. Niekto to chce písané rukou, niekto tlačené z počítača. Akceptuj požiadavky učiteľa a riaď sa nimi. V druhom ročníku som mala na jednom predmete veľmi obávanú sekeru. Takmer všetci sme sa jej báli. Vždy chcela, aby sme opísali celé znenie zadania a ku každému vzorcu napísali, čo jeho jednotlivé časti znamenajú. Rovnako chcela, aby sme nikdy nezabudli napísať správne jednotky k výsledku a napísali záver. Všetko som dodržiavala a cvičenia s ňou doteraz považujem za jedny z tých najobohacujúcejších. Vždy danú problematiku detailne vysvetlila, kreslila na tabuľu a posielala nám pomôcky. Doteraz sa s ňou zdravím a keď sa stretneme vo výťahu, spýta sa ma, ako sa mi darí. Avšak ľuďom, ktorí na jej kritériá kašľali, chodili neskoro na cviká a neskoro odovzdávali zadania, v polke semestra povedala, že so zápočtom v 13. týždni sa môžu rozlúčiť… a nemohli s tým už nič urobiť. Preto keď vieš, na čom si vyučujúci potrpí, dodržuj to, aj keď sa ti zdá, že je to úplne drobná a nepodstatná vec.

Vždy ma to zamrzí, keď je učiteľ prísny, odmeraný a zvozí ma pred celým krúžkom. Nie je to nič príjemné, ale stalo sa to už každému. To, že má niekto 5 titulov pred menom aj za menom ešte neznamená, že je to aj dobrý človek. A hej, aj keď sú to nadupané mozgy, aj oni sú len ľudia so svojimi vrtochmi a náladami. Niekedy to nie je tvoja vina, že na teba cvičiaci nakričí, možno celú noc nespal, lebo jeho dieťa malo teploty a behal s ním po pohotovosti. Alebo je to naozaj len mrzút. Nech je to akokoľvek, nenechaj sa jednaním učiteľov odradiť. Je to ich vizitka, nie tvoja. Dôležité e byť vždy slušný, úctivý a priznať si chybu, keď tam je. Eliminuješ tým dôvody na ďalší hnev učiteľa a nepríjemná konzultácia tým pádom skončí oveľa skôr.

Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *