Si tehotná?

Nepovedala by som, že som karieristka, ale tí, čo ma poznajú, vedia, že štúdium a stavebníctvo sú momentálne najdôležitejšie veci v mojom živote. Po šiestich rokoch som na cieľovej rovinke, zostáva mi zopár týždňov na napísanie diplomovky a celé to zakončím štátnicami s obhajobou.

Minulý rok v lete som sa vydala. Medzi mnou a manželom sa toho až tak veľa nezmenilo, keďže sme spolu boli takmer 5 rokov. Sme stále rovnako šťastní, rovnako radi spolu trávime čas a rovnako ma moja polovička podporuje v štúdiu ako dovtedy. Čo sa ale zmenilo, je prístup spoločnosti a to je niečo, čo môže byť hlavne pre ženy miernym šokom. Áno, ľudia reagujú inak na to, keď povieš „môj manžel“ než len bežné „môj frajer“. To však vie byť skôr milé, než nepríjemné. Vieš, že ak sa čokoľvek tvojej polovičke stane, budeš prvá/prvý, koho informujú a budeš mať prístup takmer ku všetkému.

To, čo mňa nepríjemne prekvapilo, sú očakávania od ľudí, ktorí ma prakticky ani nepoznajú. Keď spolu ľudia chodia 2-3 roky, začnú prichádzať otázky typu „Kedy sa zasnúbite?“ a „Kedy bude svadba?“ Ja som vždy vravela, že ešte študujem a s partnerom chceme počkať minimálne do bakalára (čo sa aj stalo). Avšak tým to neskončilo… V momente, ako povieš „áno“ pred oltárom, nastupuje ďalšia otázka. „Dieťa neplánujete?“ A niektorí ľudia vedia byť tak netaktní, že sa ťa rovno spýtajú, či nie si tehotná. A ty sa na seba pozeráš do zrkadla a vravíš si, či si len slepá, alebo si si tie zmeny na sebe nevšimla, lebo veď váha ti vraví, že stále vážiš rovnako, ako pred svadbou. A vieš čo, nie si slepá, lebo sa nič nezmenilo. Jediné, čo ti pribudlo, je nové priezvisko a obrúčka na ruke.

Mám pocit, že kedysi ľudí v mojom okolí zaujímal môj život komplexne. Po svadbe sa asi zo ženy má stať továreň na deti bez akýchkoľvek iných snov a záujmov. Úplne ma dorazilo, keď mi svokra povedala, že sa jej kolegovia v práci (ktorí ma ani nepoznajú) začali pýtať, či som tehotná.

Tehotenstvo nie je bežná vec v živote ženy. Nie je to ako kúpa novej kabelky, alebo novej police do obývačky. Je to rozhodnutie, o ktorom sa manželia dosť dlho rozprávajú, či už medzi sebou, alebo aj so svojou rodinou. V dnešnej dobe je to vec, ktorá sa plánuje. Preto ma prekvapuje, ako si ľudia môžu myslieť, že žena v poslednom ročníku nemá čo iné na práci, len si spríjemniť písanie diplomovky a učenie sa na štátnice rannými nevoľnosťami, opuchnutými nohami, výkyvmi nálad a častou potrebou ísť cikať. Deti sú ten najväčší dar, ktorý človek môže dostať, avšak je dôležité ich priviesť do prostredia, ktoré je na ne pripravené. Rovnako by na to mala byť pripravená aj žena. Mala by byť v čo najpohodovejšom nastavení, čo je v dnešnej hektickej dobe už aj tak dosť ťažká úloha. Preto myslím, že je správne si uvedomiť, že vystaviť nenarodené dieťa stresu, akým sú štátnice a diplomovka, nie je práve najlepšia voľba.

Ja som ten prípad, kedy dieťa zatiaľ nechcem, lebo chcem doštudovať a chvíľu sa venovať práci. Sú však ženy, ktoré dieťa nechcú, lebo cítia, že to nie je ich poslanie. Tiež sú tu ženy/páry, ktoré dieťa mať nemôžu. Vieš, aké musí byť bolestné pre ženu, keď sa jej spýtaš, či je tehotná a ona vie, že nikdy nebude? Samozrejme, že ti vtedy nepovie: „Vieš čo, nie som, lebo s manželom sme sa o to pol roka snažili a ďalšieho pol roka sme chodili po doktoroch, a zistili sme, že sme neplodní. Nie som schopná vynosiť dieťa, takže ani keby sme šli na oplodnenie v skúmavke, tak nám to nič nepomôže.“

A prečo to píšem na blog o stavebníctve? Pretože môžeš byť akokoľvek snaživá študentka či inžinierka, keď sa vydáš, automaticky sa očakáva, že budeš mať dieťa. Na ženy, ktoré sa chcú chvíľu venovať aj kariére, sa stále pozerá cez prsty, ako na tie „zlé“. Ja osobne momentálne riešim otázku autorizácie. Na to, aby sa zo mňa mohla stať autorizovaná statička musím mať 3 roky praxe. Školu skončím v 25-ke, takže minimálne do 28-ky musím pracovať, aby som si ju mohla spraviť hneď po škole. Je lepšie si ju spraviť takto hneď po škole, alebo až po deťoch, lebo tie by bolo dobré stihnúť do tridsiatky? Ak si poviem, že po deťoch, tak kedy? Žena na Slovensku môže byť na materskej 3 roky a ja ich rozhodne chcem využiť. Tento čas s dieťaťom vám ako rodičom nikto nikdy nevráti. Avšak ako na tom budem vedomostne, keď budem mať napr. 3 deti a budem takmer 10 rokov na materskej? Budem počas nej mať čas sa aspoň trochu venovať statike?

Verím, že nie som jediná stavbárka, ktorá má takéto myšlienky a nosí ich so sebou stále v hlave. Nie je to jednoduché sa rozhodnúť. Okrem toho tu je x ďalších premenných, ako je napr. príjem partnera, bývanie, či vám s tým dieťaťom bude mať kto pomôcť, zdravotný stav… Preto ak sa ma niekto, kto mi ani nie je blízky, spýta, či som tehotná, samozrejme že absolútne nemám chuť ani povinnosť vysvetľovať celé toto pozadie, ktoré sa za touto nevhodnou otázkou skrýva.

Spoločnosť je bohužiaľ stále nastavená neprajnejšie k ženám. Týmto otázkam skôr či neskôr bude čeliť každá žena, ktorá sa vydá a preto vám chcem povedať, milé (budúce) inžinierky, musíte s tým počítať. Avšak nemusíte na to reagovať s úsmevom, ako som to robila ja, aj keď vnútorne som bola vytočená.

Je okej povedať, že táto otázka je nevhodná.

Je okej povedať, že danú osobu do toho nič nie je.

Je okej sa potom cítiť zle lebo samozrejme, ak nie si tehotná, tak si čo? Tučná. Ale nie, ty nie si tučná, to len ľudia v tvojom okolí očakávajú, že naplníš ďalšiu métu spoločensky očakávanej udalosti v tvojom živote.

A je úplne okej riadiť sa podľa seba a dohody s partnerom, venovať sa ešte pár rokov kariére, cestovať a užívať si život vo dvojici. Pretože nakoniec to nie je o nich, ale o vás dvoch.