Na čo si dať v prváku pozor

od autora: lazykoala · Publikované 01/09/2021 · Aktualizované 28/01/2022

Keď som prišla do prvého ročníka stavbariny, bola som taký ten správne vyhajpovaný študent. Nadšenia som mala na rozdávanie. Túžila som sa učiť nové veci a spoznávať odbor, ktorý som si vybrala. Keď sa pozriem späť, vidím, že som niektoré veci urobila veľmi dobre a zabezpečili mi ľahší prechod ročníkmi a naopak, niektoré som urobila zle. Preto ti chcem dať pár rád, ako si spraviť prvý ročník (a aj tie ďalšie) čo najpríjemnejším, aby si si vzdelávanie skôr užíval/a, než sa trápil/a.

Vyber si správnu partiu. To, s kým sa budeš baviť, do značnej miery ovplyvní to, akým študentom sa staneš. Je len zopár tých, ktorí sú šťastenou pobozkaní a zvládajú ísť na každú krúžkovicu, ráno vstať na prednášku a skúšky robiť na samé Áčka. Najčastejšie platí to, že keď si s flákačmi, ktorí odkladajú zadania, tak ich začneš po čase odkladať aj ty. Momentálne študujem s mojimi dvomi dobrými kamarátkami (ktoré som spoznala na vysokej škole) a som za ne veľmi vďačná. Motivujeme sa, poháňame sa vpred, zdieľame si cenné informácie a materiály a práve vďaka nim je moje štúdium o dosť ľahšie. Pravda je taká, že vysokú školu nevyštuduješ sám/sama. Vždy musíš byť v nejakej užšej partii, tak si daj záležať, aby to boli kvalitní ľudia, ktorí ťa pozitívne ovplyvnia na ceste k titulu.
Nastav si režim. To, ako budeš študovať v prváku, určí, ako budeš študovať celú vysokú školu. Je to veľký skok zo strednej na vysokú školu a všetko, na čo si bol zvyknutý/á, je teraz inak. Pravdepodobne si na internáte, kde ťa už nekontrolujú rodičia, školu nemáš už 5x do týždňa, dokonca máš prednášky, na ktoré nemusíš chodiť a môžeš tak ráno dlhšie spať. Ak sa necháš opantať slobodou, ktorá sa ti ponúka, môže sa stať, že na konci semestra nebudeš stíhať a nebudeš pripustený/á ku skúškam. Prípadne neporobíš skúšky a budeš musieť predmety prenášať a to je vo veľa prípadoch brána do medziročníka (ktorý je drahý a musíš si ho zaplatiť). Preto je dôležité dať si režim. Mne sa osvedčila klasická priebežná práca. Každý týždeň dostanem na každom predmete niečo zadané, tak si to píšem na svoj to-do list, ktorý mám nalepený na stole a keď zadanie spravím, odškrtnem si ho a krásne vidím, ako mi zadania ubúdajú. Snažím sa o to, aby som zadania spravila v týždni, v ktorom ich mám zadané, aj keď zvyčajne máme na odovzdanie zadania 2 týždne. Je dosť možné, že ti zadania vrátia na opravu, preto je dobré mať časovú rezervu.
Zbieraj body. Máte počas semestra písomky, ktoré ti vedia nazbierať body ku skúške? Nauč sa na ne. Dáva prednášajúci otázky na prednáške, za ktoré tiež dostaneš body? Odpovedaj. Aj keď možno povieš hlúposť. Tieto otázky vedú študenta k premýšľaniu nad danou problematikou a možno sa ti naozaj podarí získať nejaké tie body. Na výške vie aj 1 bod dosť ovplyvniť skúšku. Preto ich zbieraj, čo najviac.
Mysli na svoje zdravie. Keď pracujem na väčších zadaniach, často sa mi stáva, že nad nimi sedím aj celý deň a pri tom, ako som zahĺbená do práce, úplne zabudnem jesť aj piť. Naučila som sa to riešiť tak, že vždy mám pri sebe fľašu s vodou, ktorú tak rýchlo nevypijem, ako klasický pohár. Na jedlo mám nejaký ten snack, ktorý po kúskoch ujedám. Nie je to úplne zdravé, ale je to lepšie, ako hladovanie. Ďalším veľkým problémom je spánok. Viem, čo to je robiť zadanie do pol 4 a ráno ísť na cviko a nie je to nič, po čom by som túžila. Keď som mala zlý režim, z ktorého mi časom už začínalo byť zle, uvedomila som si, že to musím zmeniť. Tak som si dala pravidlo, že budem spať najmenej 6 hodín ( najčastejšie teda robím do 2 v noci a vstávam o 8). To je moje minimum na to, aby som dokázala normálne fungovať. Optimálne je pre mňa spať 8 hodín. NÁRAZOVO som si dovolila spať aj 5 hodín, ale s tým, že keď prídem zo školy, tak to musím dospať. Rovnako si dovolím byť dlhšie hore vtedy, keď v škole začínam napr. až o 11 a viem, že ráno nemusím tak skoro vstávať. Možno ti spanie 4 hodiny denne nič nerobí. Ale to neznamená, že to je zdravé. Telo potrebuje oddych. Aj keď možno len sedíš za počítačom a nemáš žiadnu fyzickú aktivitu, nie je pravda, že tvoje telo nepracuje. Aj práca hlavou je práca.
Tažšie skúšky prvé, ľahšie neskôr. Naša škola funguje tak, že každý semester máme 6-8 predmetov a na skúšku sú 3 pokusy. Nie všetkých 8 premetov aj končí skúškou. Z telocviku napr. máme len zápočet a dostaneme kredity. Niektoré skúšky sú len testy a-b-c a jedna možnosť je správna. Avšak každý semester som mala jednu skúšku, ktorá bola naozaj ťažká a ľudia z nej lietali. Preto som si ich vždy dala ako prvé a snažila sa na ne vyhradiť si 2 týždne (aby bolo dosť času na prvé naučenie aj na zopakovanie). Na ľahšie skúšky sa snažím dávať 5-7 dní, čiže každý týždeň jednu. Aj keď je skúška ľahká, treba sa na ňu naučiť, lebo vyletieť sa dá zo všetkého. Za 3 roky štúdia som žiadnu skúšku neopakovala, takže sa mi tento spôsob plánovania skúšok osvedčil.
Nájdi si kontakt vo vyššom ročníku. Starší spolužiaci ti vždy vedia povedať, aký daný predmet bol, čo od toho očakávať, prípadne ti posunú svoje materiály. Mne osobne veľmi pomáha jeden môj o rok starší kamarát a som veľmi vďačná za všetky rady, tipy a materiály, ktoré mi odovzdal. Veľakrát ti vedia aj povedať, akí sú jednotliví vyučujúci a na čom bazírujú, takže ti odporúčam mať aspoň jeden takýto kontakt.
Je úplne okej, že ti niečo nejde. Nie si hneď najhorší právnik, keď si nevieš zapamätať názov zákona, ani nie si najhoršia architektka, keď voľnou rukou nenakreslíš takú peknú kružnicu, ako zvyšok triedy. Je to fakt v pohode, že ti niečo trvá dlhšie. Potrebuješ sa zoznámiť s novým prostredím, novými ľuďmi, novými predmetmi. V prvých rokoch mi fakt nešiel predmet konštrukcie pozemných stavieb. Nevedela som poriadne robiť v programe a o konštrukciách som nič nevedela, keďže som prišla z gympla a okolo mňa to bol samý stavbár zo stavbárskej strednej. A to je predmet na 5 semestrov… Neznášala som ho a strašne sa mi nechceli robiť tie zadania. Momentálne mám za sebou už 4 semestre tohto predmetu, v programe sa mi darí a keď niečo kreslím, tak tomu rozumiem a viem prečo to musí vyzerať tak, ako to vyzerá. Preto keď sa ti niečo nedarí v prvom ročníku, nezúfaj. Nikto od teba neočakáva, že budeš po 3 mesiacoch expert v odbore.

Každá výška to má inak, niekde vravia, že prvý ročník je najhorší, inde, že druhý, u nás je to každým rokom stále ťažšie a ťažšie. Nech je to akokoľvek, nenechaj sa znechutiť náročnosťou zadaní, alebo nepríjemným učiteľom. Si v najlepších rokoch svojej mladosti, preto si štúdium užívaj a načerpávaj nové skúsenosti.