Ing. Andrej BISTÁK, PhD.

Okrem pedagógov máme na našej škole aj ľudí, ktorí sa starajú o chod našej školy v rámci celofakultných pracovísk, napríklad na dekanáte. Práve tam pôsobí aj Andrej Bisták, ktorý okrem iného spravuje aj facebook a instagram fakulty. O tom, čo je náplňou jeho práce a ako sa k nej dostal sa dočítaš v tomto rozhovore.

Absolvoval našu Stavebnú fakultu STU, konkrétne inžiniersky program Technológia stavieb, ktorý ukončil v roku 2014. Od roku 2015 pokračoval v doktorandskom štúdiu rovnakého študijného programu, ktoré zakončil obhajobou v roku 2020. Už od čias štúdia brigádnicky spolupracoval so spoločnosťou Danucem (pôvodne Holcim, neskôr CRH), kde sa podieľal na experimentálnom výskume predovšetkým v oblasti pohľadového betónu. Od októbra 2019 pôsobí na fakulte na plný úväzok ako špecialista pre vzťahy s verejnosťou. V rámci aktuálnych časových možností dlhodobo spolupracuje na tvorbe portálu LANOVKY.sk o slovenskej lanovej doprave a príležitostne sa angažuje aj v iných, trvaním ohraničených projektoch, naposledy napríklad ako spoluautor publikácie Lampy verejného osvetlenia v Bratislave (2019).

Prečo ste sa rozhodli študovať stavebnú? Bol to váš detský sen, alebo ste na to prišli až neskôr?

V podstate už od strednej školy (u mňa to bolo gymnázium) som vedel, že sa chcem uberať technickým smerom. So stavbárčinou to však nebolo až tak priamočiare. V mojej rodine som stavbárov nemal – až na jednu výnimku, môjho dedka, ktorý však zomrel, keď som mal iba 5 rokov. Svojou profesiou ma teda priamo inšpirovať nemohol. Možno to však predsa len dokázal nepriamo, prostredníctvom neskoršieho rozprávania mojej babky alebo zo štúdia niektorých materiálov, ktoré nám po ňom zostali. V týchto spisoch som listoval veľmi rád a predovšetkým, jeho prácu, zaznamenanú na tých zažltnutých papieroch, som si dokázal reálne predstaviť – keďže takmer tridsať rokov pracoval na výstavbe Slovnaftu vo Vlčom hrdle. Texty zo zažltnutých papierov sa teda niekde fyzicky zhmotnili a hoci dedko už dávno nežije, tie objekty stoja naďalej. Možno niekde tam sa začal môj obdiv k stavebníctvu a neskôr aj k architektúre, v ktorej si rád rozširujem obzory vo voľnom čase. Na strednej som zvažoval aj štúdium informatiky či strojáriny, ku ktorej ma zasa doviedol môj dlhoročný koníček, lanová doprava. Nakoniec som sa však rozhodol pre štúdium na našej fakulte, zrejme práve kvôli tomu, že výsledky našej práce vidíme stále a naveky okolo seba (úsmev). Stavebníctvo je navyše prepojené s architektúrou, tá v nejakej miere zasa s umením a k umeniu od detstva inklinujem, hoci skôr ako adresát (úsmev). Teda toto rozhodnutie malo viacero vrstiev – emocionálnych aj racionálnych a nikdy som ho neoľutoval.

Mali ste nejaký plán B, keby vás stavebníctvo nebavilo?

Pravdepodobne by som sa viac venoval informatike, z ktorej som aj maturoval – a áno, aj z matiky. To už asi bol ten plán B domyslený do dôsledkov (úsmev). Stavebníctvo ma však zaujímať nikdy neprestalo, väčšinou si veci dôkladne zvažujem, takže voľbu som mal dôkladne premyslenú. To, že som sa od neho v posledných rokoch nepatrne odklonil, považujem skôr za dôsledok súhry okolností, presnejšie povedané, šťastnej súhry okolností. Rád hovorievam, že v stavebníctve pôsobím stále, akurát, nazvime to, v manažérskej rovine. A koniec koncov, nie je cieľom štúdia technológie stavieb práve výchova absolventov schopných riadiť procesy v stavebníctve? (úsmev) Z tohto pohľadu teda vnímam aj svoje súčasné hlavné zamestnanie, ktorého hlavnou náplňou je koordinácia komunikácie fakulty smerom k verejnosti. To zahŕňa aj komunikáciu odborných informácií, kde sa znalosti zo stavebníctva veľmi zídu.

Mnoho študentov najmä počas dištančného štúdia mávalo chuť skončiť so školou, aj napriek tomu, že sú už vo vyššom ročníku. Mali ste aj Vy niekedy takýto stav počas Vášho štúdia/praxe? Čo Vám pomohlo to v takejto situácii nevzdať a pokračovať ďalej?

Osobne som takýto stav počas štúdia nemal, čo je asi zapríčinené mojou vytrvalosťou, bojovnosťou a angažovanosťou, čo sú vlastnosti, ktorá asi nie vždy pôsobia len pozitívne (úsmev). V tomto smere mi však určite pomohli. Predovšetkým bakalárske štúdium znamenalo desiatky hodín strávených nad výkresmi a výpočtami. Väčšinou som však mal dojem, že išlo o zmysluplne strávený čas. V dnešnej dobe sa mi však veľmi žiada dodať, že o pandémii sme vtedy pochopiteľne ani nechyrovali, takže okrem nekonečných zadaní sme (nielen) čas medzi cvičeniami trávili spoločne so spolužiakmi, čo nám štúdium veľakrát uľahčilo a spríjemnilo. Keď už boli zadania neúnosné (úsmev), poradili sme sa so spolužiakmi navzájom, porozprávali sa, podržali. Najmä študenti nižších ročníkov, myslím tí, ktorí nastúpili už počas pandémie, to majú zrejme dnes podstatne ťažšie. Svojich spolužiakov, predpokladám, vlastne ani nepoznajú, teda ich štúdium asi musí byť viac individuálne. Osobne si to ani nechcem predstavovať a chápem s tým spojenú frustráciu. Žiaľ, doba im nedala na výber, čo som koniec koncov s ľútosťou (a verím, že aj s povzbudením, lebo taký bol úmysel) povedal svojim minuloročným bakalárom. Preto som sa napríklad aj počas online výučby vždy snažil o skupinové konzultácie so všetkými naraz, aby tým zároveň okrem didaktického aspektu získali aspoň akú-takú možnosť sa navzájom spoznať. No a verím, že aspoň tých tohtoročných už uvidím naživo, čo by malo nastať už začiatkom marca. Aj o ťažkej situácii sa vždy rozpráva lepšie, ak je už vidno aspoň svetlo na konci tunela – tento rok ho už všetci vidíme, čo sa takto pred rokom nedalo vôbec povedať.

Preto som sa napríklad aj počas online výučby vždy snažil o skupinové konzultácie so všetkými naraz, aby tým zároveň okrem didaktického aspektu získali aspoň akú-takú možnosť sa navzájom spoznať.

Čím si vás získali technológie, že ste sa im venovali aj na svojom inžinierskom a doktorandskom štúdiu?

Predovšetkým praktickosťou. Ako som naznačil, technológia stavieb je v zásade o riadení, koordinácii a komunikácii. Prirodzene, štúdium je orientované na riadenie stavebníctva, ale viaceré predmety majú univerzálny charakter, ktorý sa dá využiť nielen v „čistom“ stavebníctve. Mám na mysli predmety ako systém manažérstva kvality, projektový manažment, finančný manažment, makroekonomika, ekonomika stavebníctva, náklady a ceny či modelovanie stavebných procesov. Myslím si, že práve tieto predmety mi pootvorili dvere aj do sveta, v ktorom aktuálne pôsobím. Z určitého hľadiska ich považujem za soft skills, ktoré dnes zamestnanec potrebuje takmer na akejkoľvek pozícii. Na doktorandskom štúdiu som sa venoval simulačnému modelovaniu leteckých prác v stavebníctve, čo je v zásade opäť aplikácia široko využiteľnej metódy na konkrétny „stavbársky“ problém. Takéto úlohy riešim rád, lebo vždy ocením, ak má moja práca aj priamy praktický význam.

Zvyčajne keď niekto ide na doktorandské štúdium a potom ďalej pokračuje v práci na škole, tak stále pôsobí  vo odbore ako cvičiaci/vedecký výskumník. Ako sa však dá dostať k práci na dekanáte?

Ako výskumný pracovník pôsobím aj ja, ale iba na malý úväzok. Toto pôsobenie vnímam viac-menej ako voľnočasovú aktivitu než bežnú prácu. Ako som už spomenul, každý rok vediem niekoľko záverečných prác, kde veľmi oceňujem možnosť osobnej „mentorskej“ práce s konkrétnou malou skupinou študentov. Okrem toho sa v rámci širšieho kolektívu s kolegami zapájam do výskumnej činnosti, výsledky ktorej publikujeme v relevantných časopisoch. K práci na dekanáte, ako som už naznačil, som sa dostal pôsobením rôznych okolností, z ktorých niektoré som pravdepodobne aktívne spoluvytváral (úsmev). Od prvého ročníka na doktorandskom štúdiu som sa podieľal na organizácii katedrových exkurzií pre študentov, zúčastňoval som sa fakultného Dňa otvorených dverí, veľtrhu stavebníctva Coneco alebo Slovenského doktorandského fóra. Takto sa začali moje kontakty s dnešným oddelením vzťahov s verejnosťou, pre ktoré som od roku 2018 začal spravovať fakultný Facebook a od začiatku roka 2019 aj Instagram. Ďalšou inšpiráciou bola kamarátka, ktorá študovala priamo marketingovú komunikáciu a o svojich výstupoch, zadaniach či seminárkach mi často pútavo rozprávala. Po nástupe nového vedenia fakulty v roku 2019 som bol na základe predošlých aktivít oslovený s ponukou širšej spolupráce a na túto ponuku som po krátkom uvažovaní reagoval kladne. Od októbra 2019 pôsobím teda na full-time ako špecialista pre vzťahy s verejnosťou na oddelení vzťahov s verejnosťou dekanátu.

Čo je náplňou vašej práce na dekanáte a prečo ste sa pre ňu vlastne rozhodli?

Niečo som už naznačil v predošlej odpovedi. Predovšetkým je to koordinácia fakultnej masmediálnej politiky, kde okrem koncepčných úloh spadá najmä každodenná správa fakultného webu, Facebooku, Instagramu a YouTube kanálu. To zahŕňa tvorbu obsahu alebo spoluprácu pri jeho tvorbe, redakciu textu a rôzne sprievodné aktivity, napríklad aj fotografovanie, spoluprácu pri tvorbe grafík alebo bádanie v archívoch. V ďalšej rovine ide o koordináciu rôznych celofakultných podujatí, na ktorých pracujeme spoločne s kolegyňou z nášho oddelenia. Podieľam sa na rôznych projektoch, z ktorých zatiaľ najväčší bola séria prezentačných videí o bakalárskych študijných programoch. V rámci tohto projektu som pôsobil ako koordinátor tímov z katedier a celej výroby. Aktuálne sa ako člen celouniverzitnej pracovnej skupiny zúčastňujem procesu implementácie nového webu STU a fakúlt od koncepčnej až po obsahovú stránku. Prirodzene, občas sú to aj rôzne menšie, ale o to podstatnejšie detaily, ako napríklad riešenie menoviek, násteniek či vizitiek, komunikácia so zamestnávateľmi ohľadom ponúk práce či nevyhnutné administratívne úkony. Tie, žiaľ, v našich slovenských podmienkach niekedy vyžadujú porovnateľné množstvo času ako samotná tvorivá práca. V poslednom období riešim aj záležitosti z oblasti používateľskej skúsenosti (UX/UI), kde sa predovšetkým snažíme o intuitívnosť a prehľadnosť nami ponúkaných obsahov, ako na webe, tak na iných kanáloch, napr. v newsletteroch. Univerzity sú zo svojej organizačnej podstaty veľké „firmy“, majúce dlhú históriu a mimoriadny význam pre spoločnosť, preto je rozsah aktivít značný a kreatívne možnosti asi nevyčerpateľné. Tieto všetky aspekty prispeli k môjmu rozhodnutiu.

Na dekanáte našej školy som nikdy nič neriešila. Pri čom si študent môže povedať: „Okej, tak s týmto treba ísť na dekanát.“?

Pokiaľ ste naša študentka, čo verím, že ste (úsmev), s procesmi riadenými z dekanátu ste sa stretli od prvej chvíle, ako ste si podali prihlášku na štúdium. Napríklad určite ste si (a verím, že s radosťou) prečítali  rozhodnutie o prijatí na štúdium alebo sa prišli zapísať a vybaviť sprievodnú administratívu. Tú ste si zariadili u kolegýň na študijnom oddelení – a áno, „študijné“ je práve jedno z oddelení dekanátu. Z Vašej otázky mám pocit, že ste si väzbu študijného oddelenia na vnútornú organizáciu fakulty doteraz neuvedomovali a v podstate si myslím, že do veľkej miery je to pre študenta 1. a 2. stupňa správne a pochopiteľné. Počas štúdia ste prirodzene v kontakte najmä s týmto oddelením. Iné je to na doktorandskom štúdiu, ktoré hoci je legislatívne stále štúdiom, v praktických aspektoch pripomína viac bežné zamestnanie. Doktorand sa okrem riešenia svojej dizertačnej práce podieľa na pedagogickej činnosti svojho pracoviska a výsledky svojho výskumu publikuje – v oboch prípadoch ide o aktivity, kde dôjde so zamestnancami dekanátu do kontaktu, predovšetkým z hľadiska riešenia administratívy. Napríklad doktorand, a samozrejme ani „bežný“ zamestnanec, si pochopiteľne sám neuhrádza faktúry, neodosiela poštu, nevedie dochádzku do zamestnania či nevykonáva iné podobné činnosti, ktoré zákony vyžadujú. Všetky tieto a podobné úlohy sa zabezpečujú centrálne práve na dekanáte. V istom zmysle je to pre mňa obdoba konceptu „shared services center“ známeho z prostredia korporátov, aj keď, prirodzene, dekanát má i významnú funkciu nad rámec centier zdieľaných služieb, a to v oblasti implementácie rozhodnutí vedenia fakulty do života. Mimochodom, študenti prichádzajú do kontaktu so službami dekanátu už len tým, že v učebniach funguje osvetlenie, tečie v nich voda, že sú umyté podlahy a vlastne zaplatené faktúry za tú elektrinu, aby bolo čím svietiť (úsmev). Takže takéto, opäť použijem moje obľúbené slovo – praktické – aspekty sa zabezpečujú práve tu.

…áno, „študijné“ je práve jedno z oddelení dekanátu.

Venujete sa ešte technológiám stavieb, ktoré ste vyštudovali?

Áno, ako som už spomínal, na „mojej“ katedre mám čiastočný úväzok, kde vediem najmä bakalárske práce a podieľam sa na výskume, predovšetkým v oblasti simulačného modelovania a pohľadového betónu. V tejto súvislosti tiež pokračujem v dlhodobej spolupráci so spoločnosťou Danucem. Nad rámec týchto výskumných tém sa príležitostne podieľam na iných, ktoré sú mi osobne blízke, niekedy aj ako člen širšieho kolektívu. Napríklad v minulom roku som publikoval článok o staničných budovách lanových dráh na Slovensku, ktorý je pravdepodobne prvou súhrnnou prácou v tejto oblasti.

Ako hodnotíte dištančné štúdium (negatíva/pozitíva)? Je niečo, čo by ste z neho rád preniesol aj do prezenčného štúdia?

Z pohľadu vnútornej organizácie fakulty je pre mňa osobne hlavným pozitívom skokový prechod na využívanie moderných technológií. Ten prebiehal prirodzenou formou už pred pandémiou, no situácia v marci 2020 ho dramaticky urýchlila a posunula fakultu na úplne inú úroveň. Ako pozitívne vnímam tiež to, že na výučbu netreba dochádzať, na cviku sa dá sedieť aj pri ľahšej chorobe, kedy by sa študent inak výučby nemohol zúčastniť vôbec a podobne. Online výučba nám tiež umožnila so súhlasom pedagógov veľmi jednoducho otvoriť prednášky stredoškolákom a širokej verejnosti, čo pôsobilo vlastne s nulovými nákladmi ako ďalší propagačný kanál. Myslím si však, že ako všade, aj tu platí, že každá minca má dve strany. Dlhodobá forma čisto online výučby je nevhodná už len z dôvodov, ktoré som naznačil v predošlých odpovediach – absencia sociálneho kontaktu, prirodzenej interakcie, zdravotné problémy z neustáleho sedenia pri počítačoch či komplikované konzultácie grafických prác (výkresov). Myslím si, že po odznení pandémie by mala byť dištančná forma umožnená v tých prípadoch, ktoré sa po dvojročných reálnych skúsenostiach ukázali ako výhodné. Hovorím najmä o prednáškach z niektorých predmetov alebo o individuálnych konzultáciách, napríklad záverečných prác, kde riešenie niektorých častí nevyžaduje vždy osobnú prítomnosť. Súhrnne teda zastávam názor, že prevažnú časť výučby treba po pandémii realizovať prezenčnou formou, ale vo vhodných situáciách pravidelne a plánovane doplnenou o dištančnú formu.

Online výučba nám tiež umožnila so súhlasom pedagógov veľmi jednoducho otvoriť prednášky stredoškolákom a širokej verejnosti, čo pôsobilo vlastne s nulovými nákladmi ako ďalší propagačný kanál.

Viem, že ste boli v škole aj keď študenti boli doma na dištančnom štúdiu. Aké to je prechádzať sa po fakulte kde nie sú študenti?

Áno, v čase, keď nebol vyhlásený absolútny lockdown, som pracoval priamo z fakulty. Organizácia práce však pochopiteľne rešpektovala platné opatrenia z úrovne štátu a na fakulte som bol fyzicky prítomný iba vo vymedzené dni, zvyšné dni som pracoval z domu. Zo začiatku pre mňa prechádzky po prázdnej budove neboli úplne neprirodzené, pretože podobne to tu zvykne vyzerať cez skúškové obdobia. Rozdiel som však začal naplno vnímať, keď sa ani po pár týždňoch tohto „skúškového obdobia“ chodby a učebne nezaplnili. Každý, kto niekedy bol na SvF vie, aký je komplex našich budov rozsiahly. Ja sa v ňom pohybujem, ak rátam aj bakalárske štúdium, od roku 2009 a pohľad na dlhodobo prázdne obrovské priestory, ktoré som vždy zažil plné ľudí, bol po nejakom čase zvláštny a smutný. Neskôr som si na to, pochopiteľne, zvykol, nepokladám to však za normálny stav a teším sa na návrat k prezenčnej výučbe. Veď vysokoškolské roky študent skutočne zažije v našom bloku B, nie doma v detskej izbe (úsmev).

Máte nejakú vtipnú alebo bizarnú kuriozitu zo výučby/praxe, ktorá vám utkvela v pamäti?

V poslednom období som najviac vtipných situácií zažil zrejme pri nakrúcaní našich propagačných videí, ktorých výroba mala niekedy naozaj filmársky charakter vrátane fantastického oduševnenia „hercov“, čiže našich reálnych kolegov, najmä doktorandov (úsmev). Myslím si, že na rôzne improvizované dialógy nad stavebnými výkresmi, napríklad na ten o varení nedeľného obeda, asi tak skoro nezabudnem (úsmev). Pochopiteľne, vo videách tieto konverzácie nezaznievajú, lebo zvuková stopa sa nepoužívala, ale asi by sme sa k nim ešte mali vrátiť, napríklad na Silvestra alebo 1. apríla!

Na záver: Máte nejakú radu, ktorú by ste chceli odovzdať našim (budúcim) študentom?

Aby sa nebáli chytať sa príležitostí, ktoré sa im v živote vyskytnú. Možno nie vždy uvidia ich zmysel hneď a niekedy ho možno neuvidia nikdy, ale bez strely na bránu ešte žiadny gól nepadol. Aby sa okrem štúdia venovali aj rozvoju soft skills, teda osobnostných zručností, pokojne aj na bezplatných podujatiach a seminároch, ktoré ponúka napríklad i náš Univerzitný technologický inkubátor. Komunikácia, schopnosť pracovať v tíme, plánovanie práce a úloh, finančná gramotnosť či základy práva sa síce na technike v študijných plánoch až tak nevyskytujú, ale častokrát v praxi práve tieto rozhodnú o kompetencii uchádzača vo vzťahu k pracovnej (aj technickej) pozícii, tým viac, ak ide o akúkoľvek funkciu zahŕňajúcu rozhodovacie aspekty. A v neposlednom rade, aby nestrácali nádej a motiváciu aj v dnešnej objektívne náročnej dobe, pretože v tejto situácii sme všetci – aj my – spoločne.

Aby sa nebáli chytať sa príležitostí, ktoré sa im v živote vyskytnú.