Ing. Daniel ČEREŠ

Na našej fakulte pôsobí medzi učiteľmi mnoho doktorandov. Okrem toho, že sa venujú výskumu a písaniu svojej dizertačnej práce, ich môžeme stretnúť na cvičeniach z rôznych predmetov. Ing. Čereš pôsobí na Katedre betónových konštrukcií a mostov a minulý rok som mala možnosť s ním mať aj BNP v zimnom a BK1 v letnom semestri. O tom, aká bola jeho cesta k štúdiu doktorátu na tejto katedre sa dozvieš práve tu. 🙂

Ing. Daniel Čereš

Ako ste sa dostali k štúdiu stavebníctva? Chceli ste to od detstva alebo ste sa k tomu dostali inou cestou?

Pamätám si, že ešte na základnej škole som raz vyhlásil, že by som chcel byť architektom. Ale sny sa často menia a práve preto som sa po skončení základnej školy rozhodol pokračovať v štúdiu na gymnáziu. Vďaka tomu som mal čas sa rozhodnúť, čím by som chcel byť. Mojím prvým plánom vysokej školy pred skončením strednej školy bola Fakulta matematiky, fyziky a informatiky (Univerzita Komenského v Bratislave). Zúčastnil som sa viacerých otvorených dní rôznych univerzít a práve pri Stavebnej fakulte STU som vnútorne cítil, že toto by mohlo byť niečo pre mňa.

Asi každý študent máva predmety, ktoré ho nebavia, prípadne mu nejdú. Mali ste niečo také aj Vy?

Samozrejme, že áno, ale boli to iba predmety, ktoré priamo nesúviseli s tým akým smerom som sa uberal. Potom tu boli aj tie, ktoré by ma možno aj zaujímali, ale nesedel mi štýl prednášajúceho, prípadne boli nedostatočne vysvetlené. Sám som sa niekedy zamýšľal, načo sa napríklad učíme typy prasníc na typológií alebo konštrukčné detaily za zenitom na KPS. Čo mi vyslovene prekážalo, bolo keď som narazil na cvičiaceho (v tomto prípade KPS), ktorý vyhlásil, že on nám nebude hovoriť, kde máme v zadaniach chybu, lebo to je jeho know-how. Vraj nám za to iba strhne body. Asi som včerajší, ale nie je práve toto úloha učiteľa? Preto ma to viac ťahalo k statike, kde mi vyhovoval prístup vyučujúcich.

Mnoho študentov najmä počas dištančného štúdia máva chuť skončiť so školou, aj napriek tomu, že sú už vo vyššom ročníku. Mali ste aj Vy niekedy takýto stav počas Vášho štúdia/praxe? Čo Vám pomohlo to v takejto situácii nevzdať a pokračovať ďalej?

Nikdy som nemal chuť to vzdať. Študoval som odbor PSA, kde v 3. a 4. tom ročníku toho bolo veľa (určite to poznáte). Prebdené noci, množstvo zadaní, bakálarska práca a samozrejme nejaká tá zábava. Mal som pocit že mi nechýba veľa aby som vyhorel. Mne pomohlo, že som si uvedomil, že je pre mňa dôležité dokončiť školu. Vybral som si odbor NKS, lákalo ma pracovať v tejto oblasti.

Dištančné štúdium, je úplne nová situácia, na ktorú nikto nebol dostatočne pripravený. Patril som medzi prvých, ktorí štátnicovali dištančne. Bolo to niečo nové a nevedeli sme čo od toho očakávať, ale nakoniec to dopadlo dobre, teda dúfam :D.

Mne pomohlo, že som si uvedomil, že je pre mňa dôležité dokončiť školu.

Momentálne pôsobíte ako doktorand na katedre betónových konštrukcii. Prečo ste sa rozhodli pokračovať v štúdiu a nešli naplno do praxe?

Už počas štúdia som si uvedomil, že by ma učenie mohlo baviť. Zaujímavé mi prišlo aj priniesť niečo nové do sféry stavebníctva, čo mi umožňuje práve vedecká činnosť v rámci štúdia PhD. Ďalšou takou túžbou bolo trošku si predĺžiť študentský život a nevrhnúť sa bezhlavo iba do praxe. To ale neznamená, že sa praxi počas štúdia nevenujem. Teória bez praxe je rovnako „slepá“ ako prax bez teoretických znalostí.

Čím si vás získal betón na rozdiel od ocele, dreva a iných statických odborov? Je to jeden z najťažších predmetov na bakalárskom štúdiu, čo ho nerobí práve lákavým.

Práve naopak, dovolím si nesúhlasiť. Určite nielen pre mňa je dôležité zdolávať výzvy, nakoľko nie vždy tá ľahšia cesta je tá správna. Už na bakalárskom štúdiu ma veľmi bavil predmet Statika, takže smer som mal jasný. Samozrejme, že aj ja som od starších študentov počul, aký „strašiak“ je predmet „Betón“. V skutočnosti to bol prvý predmet, ktorý ma naozaj bavil a uvedomoval som si, že je to niečo reálne využiteľné v praxi a práve to ma utvrdilo v tom, že toto je ten správny smer. Rovnako mi prišli zaujímavé predmety „Drevo, Oceľ“, ale sedeli mi viac predmety z katedry KBKM. Je to aj o ľuďoch.

Aký je bežný deň doktoranda? Predpokladám, že to už nie je také klasické štúdium, ako na bakalárskom, alebo inžinierskom stupni. Čím môže betonárska katedra prilákať študentov, aby sa rozhodli pre inžinierske/doktorandské štúdium práve u nich?

Neviem to objektívne posúdiť, keď som nastúpil už prebiehala dištančná fáza. V rámci doktorandského štúdia som mal svoje povinné predmety, ktoré som musel absolvovať. Okrem toho vediem cvičenia, prednáškové cvičenia a venujem sa experimentálnej činnosti v rámci mojej dizertačnej práce. Tá spočíva v naštudovaní si teórie problematiky a následne vymyslení a zhotovení experimentu. A práve možnosť zúčastniť sa experimentov, aké na katedre KBKM prebiehajú, môže byť lákadlom pre mladších študentov. Štúdium PhD zahŕňa aj aktívnu účasť na konferenciách či už na Slovensku alebo v zahraničí, kde doktorand prezentuje svoje dosiahnuté výsledky a zoznamuje sa s významnými osobnosťami pracujúcimi v rovnakej oblasti výskumu, čo je zaujímavá skúsenosť. A večer si s nimi môžete pre zmenu pokecať na spoločenskom večeri. Bonusom katedry KBKM je aj super kolektív, ľudia s ktorými si rád zájdem na pivo, spravíme si výlet či nejakú inú akciu.  

Štúdium PhD zahŕňa aj aktívnu účasť na konferenciách či už na Slovensku alebo v zahraničí, kde doktorand prezentuje svoje dosiahnuté výsledky a zoznamuje sa s významnými osobnosťami pracujúcimi v rovnakej oblasti výskumu, čo je zaujímavá skúsenosť. A večer si s nimi môžete pre zmenu pokecať na spoločenskom večeri.

Vekový rozdiel medzi Vami a študentmi je pomerne malý. Vnímate to skôr ako výhodu, alebo nevýhodu? Nemáte problém získať si rešpekt?

Nikdy som to nebral tak, že by som si potreboval získať rešpekt, veď sme na vysokej škole a myslím si, že študenti sú vyspelí a uvedomelí. Ale rozhodne to beriem ako výhodu, lebo sa snažím porozumieť študentom a to hlavne kvôli tomu, že si ešte pamätám problematické časti zadaní. Preto sa snažím tieto veci vysvetliť študentom čo najpodrobnejšie, aby to mali jednoduchšie ako ja.

Ako hodnotíte dištančné štúdium (negatíva/pozitíva)? Je niečo, čo by ste z neho radi preniesli aj do prezenčného štúdia?

Ja vidím hlavné pozitíva v prednáškach. Tie si študenti môžu nahrať po súhlase prednášajúceho alebo im to sám prednášajúci poskytne ako študijný materiál a je to výborný pomocník aj pri učení sa na skúšky. Ukázalo sa, že niektoré časti zadaní, ktoré sa predtým museli pri konzultáciách viackrát vytlačiť, je možné aj skontrolovať takouto online formou. Šetrí to hlavne naše lesy ale aj peniaze študentom, ktorí ich môžu minúť zaujímavejšie napríklad so spolužiakmi pri pive. Tým sa dostávam k tomu, prečo je dôležitejšia práve prezenčná forma. Netreba zabudnúť, že socializácia so spolužiakmi, ako aj kontakt učiteľa so študentmi je podstatnou súčasťou vysokoškolského života. Okrem vedomostí si takto budujeme kamarátstva a kontakty aj na celý život. Jednoducho toto nenahradíme zapnutím webkamery. Okrem toho je z pohľadu učiteľa veľmi náročné konzultovať so študentmi. Aj od starších kolegov viem, že to, čo študentom niekedy vysvetlili za 10 minút na tabuli, trvá pomocou online výučby mnohonásobne dlhšie. Problém vidím aj v tom, že sú študenti počas výučby rozptylovaní či už podnetmi priamo z vlastnej domácnosti alebo prostredníctvom internetu a veľmi rýchlo strácajú pozornosť pri vyučovaní. Týmto by som aj chcel požiadať študentov aby dokázali oceniť prácu svojich cvičiacich, ktorí sa im venujú často nad rámec svojich pracovných povinností. Čo sa skúšok týka, tie preferujem prezenčne. Smutné je, že študenti miesto času, ktorý by mali venovať príprave na skúšku vymýšľajú kadejaké spôsoby podvádzania počas skúšky. Verte mi, je to na tej kamere vidieť 😉. Neviem ako to podvádzanie potom využijú v praxi.

Máte nejakú vtipnú kuriozitu z výučby alebo z praxe, ktorá Vám utkvela v pamäti?

Nemám nejakú špeciálne vtipnú príhodu, ale niekedy ranné cvičenie vyzerá ako pyžamová párty. 😀 A tiež všetci poznáme situácie, keď si niekto zabudne vypnúť mikrofón.

Aké vlastnosti by podľa Vás mal mať stavebný inžinier, aby bol vo svojej praxi úspešný a tvoril kvalitnú architektúru?

Najdôležitejšie je, nech ho práca baví. Mal by byť zodpovedný a mal by sa zaujímať o moderné riešenia stavieb, či už na báze technických riešení alebo materiálu (obnoviteľné, recyklované materiály) a snažiť sa o udržateľnú architektúru, pretože treba šetriť našu planétu. A hlavne robiť architektúru pre ľudí.

Rada pre architektov: Nechajte si poradiť od statika, pretože šikovnosť architekta nie je v priamej úmere s dĺžkou navrhovanej konzoly. 😀

Na záver: Máte nejakú radu, ktorú by ste chceli odovzdať našim (budúcim) študentom?

Pre tých, ktorí rozmýšľajú nad štúdiom na stavebnej fakulte, by som odkázal, že stavebníctvo má vysoký potenciál do budúcnosti, ale nepatrí to medzi odbor, ktorý by ste si mali vybrať, ak túžite iba po titule. Nanešťastie, kvôli absencií prijímačok to láka aj takýto typ ľudí, čo je na škodu.

Súčasným študentom chcem iba odkázať, nech sa nenechajú odradiť jedným zlým predmetom, alebo učiteľom. Všetci sme iba ľudia. Nikdy neviete, kedy sa Vám zíde detail plastového sedemkomorového okna, dĺžka čakacej výstuže alebo ako hlboko pod zemou je zakopané vysokotlakové plynové potrubie… Keď už nie do praxe, tak pri stavbe vlastného domu.

Nikdy neviete, kedy sa Vám zíde detail plastového sedemkomorového okna, dĺžka čakacej výstuže alebo ako hlboko pod zemou je zakopané vysokotlakové plynové potrubie…

Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.