Geodézia a kartografia (Bakalársky program)
Jedným z dôležitých odborov stavebníctva je aj geodézia. Bez geodetov by realizácie, ale aj rekonštrukcie stavieb boli veľmi náročné. Aj u nás na fakulte je možné tento odbor študovať a to už na bakalárskom stupni. Následne je možné pokračovať v štúdiu geodézie aj na inžinierskom stupni. O tom, aké bolo bakalárske štúdium geodézie som sa porozprávala s Bc. Martinom Minarovičom.
Čo ťa priviedlo k tomu, že si sa rozhodol/rozhodla študovať tento študijný program?
Keďže som študoval všeobecné gymnázium, vedel som, že nechcem ísť smerom medicíny, ani práva, či farmaceutiky a tak mi ostala technika a šport. Ku športu mám veľmi blízko, ale chcel som skúsiť techniku a športovať môžem aj popri škole či neskôr popri robote. Po zistení, že informatika a programovanie nie je moja šálka kávy, som sa rozhodol pre štúdium niečoho, kde nebudem len sedieť pred PC, ale aj chodiť von a čiastočne aj práca za PC a myslím, že v Geodézií je to celkom vyrovnané. Na Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave som si podal v poradí až tretiu prihlášku na vysokoškolské štúdium. Keďže brali bez prijímacích konaní (na základe známok), bral som to ako istotu a taktiež ujo je geodet. Čiže hlavný dôvod bol, aby som v práci nepresedel 8 či viac hodín, lebo to nie je pre mňa.
Čo sa študenti na tomto študijnom programe naučia?
Ako absolvent gymnázia som o Geodézií vedel asi toľko ako zložení raketového paliva, tak môžem povedať, že určité potrebné „skills“ ťa táto škola naučí, napr. ako sú zcentrovať a zhorizontovať prístroj, cielenie a pod. Je to už iné ako na strednej škole – tu cvičiaci raz povie, ukáže a ráta sa s tým, že študent bude mať o tom nabudúce aspoň páru a mal by to zvládnuť už sám. Štúdium tohto odboru na SvF STUBA ťa naučí hlavne veľmi veľa súvislostí s geodéziu ako takou. Základné úkony v geodézií, sa v podstate preberú na prvých pár cvikách, no celé štúdium je skôr prevažne o nadstavbách na geodéziu – neustále spracovanie a analýza meraní, oblasti a predmety ako sú globálna/fyzikálna/kozmická geodézia a pri ručnom spracovaní všetkých meračiek v programe MathCad si prežiješ všetko. Štúdium ma ale naučilo pozerať sa na geodéziu trošku z iného hľadiska ako napr. sa pozerá geodet, ktorý robí len kataster. No viem, že v praxi je to niekedy diametrálne odlišné s tým, než čo nám tlačili do hlavy a veľa informácií človek ani v robote nevyužije. Počas štúdia sa ale študent naučí využiť MNŠ (metódu najmenších štvorcov), bude vedieť ovládať veľa softvérov, ale nie na úplne používateľskej úrovni, skôr sa nám to snažia profesori ukázať, aké programy existujú, ale do hĺbky sa k tomu dostaneš až v práci. Sú to programy ako napr.: MathCAD, Microstation V8i, Kokeš, Matlab, ArcGIS, QGIS, CloudCompare, PhotoModeler a ďalšie. Reálne ale sa naučíš všetko potrebné od postavenia prístroja, totálky, či UMS (univerzálnej meracej stanice), meranie či vytyčovanie (vyšperkuješ to až v práci), až po nejaké spracovanie meraní a pod.
Aké zručnosti by mal mať študent, ktorý sa hlási na tento študijný program?
Ako človek z gymnázia som nemal šajnu o tom čo je napr. alidáda a vôbec čo sa robí s univerzálnou meracou stanicou, čo tí pracovníci vlastne z toho prístroja vidia/vedia. Ale mal som záujem o to študovať to. Netreba to vzdávať hneď po prvom neúspešnom pokuse na skúške. Takých ešte príde 🙂 Je potrebné rátať s tým, že za PC presedí človek veľmi veľa dní, odporúčam sa naučiť všelijaké skratky na ovládanie PC a softvérov, urýchli to prácu. Geodézia je stále len o číslach a počítaní, čiže základný test z matematiky, ktorý sa robí na začiatku 1. ročníka by si mal zvládnuť bez problémov. So stredoškolskou fyzikou tu netreba rátať, ale preberajú sa tu len vybrané kapitoly z fyziky, takže sa netreba obávať. V práci je asi najdôležitejšie mať priestorovú predstavivosť, pretože ako geodet budeš prevažne merať či vytyčovať, kontrolovať a keď si aj pripravuješ dáta na vytýčenie, veľakrát v teréne nemáš čas si znovu sadnúť za PC a natočiť si 3D model, aby si vedel, čo je to vlastne za líniu, ktorú ideš vytyčovať.
Aký je tu pomer činností: kreslenie rukou – počítanie – klikanie na počítači?
1:100:200 😀 Keď som chodil do prvého ročníka nakúpil som si pravítka, ceruzky, pazuáky, nové kružidlo a pod, ale využil som to len na predmete Deskriptívna geometria. Po tomto predmete sa prevažná väčšina zadaní bude spracovávať v počítači, maximálne vás ešte donútia niektorí vyučujúci písať perom do zápisníkov. V tomto odbore sa veľa nekreslí, či nerysuje, okrem jedného zadania v 4. ročníku, ale aj to budete spracovávať v AutoCADe. Čo sa týka počítania, tak bez toho sa nezaobídete. Či už počítanie na papier popri učení na Matematiku 1 až 3 alebo popri učení sa na zápočty či skúšky.
Aké sú najťažšie predmety na tomto programe a čo ti pomohlo ich zvládnuť?
Najťažšie predmety sú jednoznačne Spracovanie a analýza meraní 1,2 a 3. Tieto predmety som síce neopakoval, ani jednu skúšku z nich som nedal na 1.krát, ale veľmi veľa študentov z týchto predmetov prenášalo skúšku alebo zápočty (čiže celý predmet). Veľmi záleží aký profesor/ka to vyučuje. Veľmi dopodrobna vysvetľujú jednotlivé modely spracovania a extrémne veľa odvodzovaní je potrebné vedieť naspamäť, ktoré nikdy človek nevyužije reálne v geodézií, vonku v teréne.
Ďalším predmetom je Fyzikálna geodézia 1,2 a Kozmická geodézia 1,2. Je na nich veľmi veľké množstvo zbytočných informácií, ktoré sa študent musí naučiť odvádzať a chápať ich, no v práci ich s najväčšou pravdepodobnosťou nevyužije. V podstate ak si pozrieš plán povinných predmetov 4. ročníka, tak všetky z nich môžem považovať za najťažšie za doterajšieho štúdia (týka sa to spracovania zadaní, náročnosti zadaní, naplánovania zadaní a príprava na skúšku). A čo mi ich pomohlo zvládnuť? Sme už zohraná partia, takže vieme si navzájom pomôcť aj pri zadaniach a na skúšku sa naozaj nestačí učiť 3 alebo 4 dni. Na niektoré je potrebné aj viac ako 10 dní. Dobre si rozvrhnúť vypracovanie zadaní a nenechávať si to na poslednú chvíľu, lebo po 6. tom týždni semestra sa to celé nakopí a skončí to až koncom semestra.
Sú nejaké špeciálne pomôcky, ktoré by si mal študent zadovážiť?
Čo vrelo odporúčam je si zaobstarať druhý monitor aspoň 16:9. Veľmi sa to hodí pri vypracovávaní zadaní. Inak nič špeciálne som počas štúdia nevyužil. Veľmi veľa času strávi študent za počítačom spracovaním zadaní, čiže taktiež sa hodí aj normálna stolička za pracovný stôl.
Je tento študijný program zvládnuteľný aj pre študenta, ktorý nie je zo stavebnej priemyslovky?
Ako som už vyššie spomínal, som z gymnázia, geodéziu som mal ako posledný odbor na prihláškach a idem do 5.teho ročníka bez prenášania jednej skúšky. Určite sa to dá zvládnuť, len je potrebné sa snažiť a nenechávať si zadania na posledné dni. Čo je ale zvláštne na tomto odbore tu v BA, že veľmi veľa študentov, ktorý študovali geodéziu na strednej škole alebo sú z priemysloviek tak skončili štúdium či už v prvom ročníku alebo počas nasledujúcich rokov. Podcenili učenie, mysleli si, že opajcovať zadania stačí, ale nestačí. Na skúške u väčšiny predmetov vám to dajú pocítiť.
Je pri štúdiu priestor aj pre voľný čas?
Klamal by som, ak poviem, že nie. Pri správnom rozvrhnutí zadaní sa dá športovať hocikedy, víkendy brigádovať alebo chodiť na zápasy, či turnaje ak niekto športuje. Ale najviac voľného času je práve počas prvých 5-6tich týždňoch semestra.Určite nebudeš sedieť od rána do večera 5-6 dní za PC a písať technické správy a počítať. Občas budú také týždne, ale nie je ich zase až tak veľa. Začal som brigádovať niekedy v 1. ročníku v marci počas letného semestra až doteraz. Len netreba zabudnúť naskočiť na rozbiehajúci sa vlak začiatkom semestra v 1. ročníku, inak si udeľuješ titul študent DVD (do Vianoc doma).
Čo nepodceniť pri štúdiu?
Nepodceniť spracovanie zadaní, ich včasné odovzdávanie a prípravu na všetky skúšky. V tomto odbore je takmer každý semester 5 ústnych skúšok, ktorým predchádza písomná časť. Ak písomku či test študent nespraví, nie je pripustený ani ku ústnej skúške a tam ho čakajú ďalšie otázky. Čo sa mi nepáči na systéme skúšok na SvF STUBA pre odbor GaK (Geodézia a kartografia) je, že ak aj spravím písomnú časť a nespravím ústnu, na väčšine predmetov si nútený opakovať aj písomnú časť znovu. Taktiež podľa poriadku by mala byť ústna skúška doplňujúcou časťou celej skúšky predmetu a trvať max. 30 minút. Toto si nepamätám kedy bolo dodržané. Ústna skúška trvá u niektorých spomenutých predmetov aj vyše hodiny a doskúšanie ak profesor povolí, tak je minimálne na 30 minút z jednej otázky. Treba sa pripraviť na tieto skúšky a nechodiť na termíny len skúsiť, lebo termínov je ako šafránu.
Čo je náplňou záverečnej práce?
Závisí od oblasti výberu. Ja som si zvolil GISy (geografické informačné systémy) a prevažne som pracoval v ArcGISe alebo QGISe, spracovať dáta, niečo vytvoriť, aby to fungovalo. Keď si niekto zvolí inžiniersku geodéziu, tak v záverečnej práci môže očakávať spracovanie meraní, napr. aj testovanie nejakého geodetického vybavenia. Obdobne to bude aj v Globálnej geodézií, kde sa bez počítania, spracovania a programovania napr. v Matlabe (s pomocou profesora) nezaobídete. Klasicky tak ako všade, je potrebné spísať nejakú časť ohľadom teórie a potom praktickú časť. Keďže som mal GISy, s vedúcou práce sme si prebrali ako by mal vyzerať výsledný produkt bakalárky, čo som splnil, opísal do praktickej časti a do teoretickej časti som spomenul vybrané state z praktickej časti, ktoré stáli za vysvetlenie do takej miery, aby som veľmi neprekročil zadaný počet strán.
Z akých oblastí sú štátnice?
Bakalárske štátnice sú zhrnutím predošlých troch rokov a inžinierske štátnice zase predošlých 2 rokov na inžinierskom stupni. V podstate sa tam vyskytnú otázky, ktoré už študent raz absolvoval na skúškach predmetov, ale popri tom kvante informácií, sa väčšinu z nich učí skoro nanovo. Hlavne vzorce a nejaké tie odvodenia. Oplatí sa dávať pozor na niektorých prednáškach a písať si alebo čo u mňa funguje (u iného nemusí) je, že vždy som si vypracovania spísal pre daný predmet a naučil sa ich. Nestačí si vždy zohnať vypracovania a naučiť sa z nich. Už tie sú koľkokrát spravené ako výcuc z výcucu. Bakalárske štátnice sa skladajú z rovinnej geodézie, základy prístrojov, konštrukčné princípy prístrojov (cca 10 otázok), pár otázok z katastra nehnuteľností (cca 10 otázok) a potom spracovanie a analýza meraní (cca 5 otázok), gisy asi 3 otázky a 2 otázky taký všeobecný a stručný prehľad o používaných referečných systémoch. Netreba podceniť prípravu na štátnice, lebo nie len v mojom ročníku, ich nespravilo niekoľko, ale takmer v každom.
Čomu sa môže absolvent tohto študijného programu venovať v praxi? Je o absolventov tohto programu záujem?
Ak chce vykonávať rovinnú geodéziu, stačí aj stredná škola v oblasti geodézie. Ak chce mať už pečiatku, je potrebný Ing. titul. Viete sa zamestnať v oblasti inžinierskej geodézie, napr. ja už druhé leto brigádujem v zahraničí ako geodet vo firme a môžem povedať, že zo štúdia som nevyužil toľko, ako som čakal. Veľa som sa naučil v práci, hlavne v škole nás učia XY nepotrebných vecí a hlavne veľmi málo nás učia spracovať aspoň nejaké reálne veci, prípadne používať softvéry. Veľmi by pomohlo, keby sa učíme využiteľnejšie veci do praxe, napr. práca so Civil 3D, AutoCAD, Groma (vyrovnanie siete, …), viac skenovania a spracovania… Brigádoval som aj na Slovensku v BA v jednej firme, chodili sme vytyčovať a merať na inžinierske stavby a mali veľa projektov. V podstate geodet je potrebný na každé a jedno podlažie, ktoré sa stavia na vytýčenie podrobných bodov atď. Myslím, že najväčšie oblasti, kde sa môže študent zamestnať je inžinierska geodézia a GISy. Stavať sa bude vždy a databázy a informačné systémy je taktiež potrebné neustále aktualizovať a ísť s dobou. Ďalej sa môže venovať katastru, spracovanie geometrákov a pod. Ďalšou oblasťou je globálna geodézia. Tu mi napadá jedine pokračovať ako PhD. a vyučovať to resp. niekde na ÚGKK alebo v podobných inštitúciách. Môžem povedať nielen za mňa, ale za všetkých spolužiakov v mojom, ale aj o rok staršom ročníku, že záujem smerom globálna geodézia má tak jeden – dvaja študenti z ročníka. Ďalej by sa mohol venovať pozemkovým úpravám.
Na záver by som to zhrnul asi tak, že každé štúdium má svoje výhody a nevýhody. Možno sa zdá, že Geodézia v Bratislave je niečo hrozné. Nie je tomu tak. Veľké percento učiteľov vysvetľuje učivo na kvalitnej úrovni. Keď sa potrebuješ niečo opýtať, nie je problém napísať email, či zastaviť sa priamo po prednáške alebo cvičení a opýtať sa, čo nebolo jasné. Konzultačné hodiny sú k dispozícií a ak ti nevyhovujú, nie je problém sa dohodnúť s daným vyučujúcim. Štúdium na prvý pohľad nezmyselných predmetov netreba brať ako predmety, ktoré absolútne nevyužiješ. Možno v práci pri vytyčovaní, ti bude informácia o vlastnom pohybe hviezd k ničomu, ale ale študent tu získaš široký prehľad a začneš vnímať geodéziu iným, inžinierskym pohľadom. . Určite, ak chceš mať širší prehľad o geodézií a neuspokojíš sa s informáciami so strednej školy, príď študovať geodéziu na vysokej škole. No prechádzka rúžovou záhradou to ani zďaleka nebude 🙂
Chcel/a by si sa niečo spýtať k štúdiu tohto študijného programu? Pokojne nám svoje otázky napíš do komentára a radi ti na ne odpovieme. 🙂
Bc. Martin Minarovič
Absolvent bakalárskeho študijného programu Geodézia a kartografia.
Momentálne je študentom druhého ročníka inžinierskeho programu Geodézia a kartografia. Už niekoľko rokov pracuje v oblasti Geodézie, kde si rozširuje svoje znalosti v odbore.
