Postrehy z bakalárskeho ročníka #4

Myslela som, že po odovzdaní bakalárky to už bude ľahké. Veď mi už zostáva sa len naučiť 45 otázok na štátnice. Dobre som sa okašľala…

Nechuť niečo robiť mi po odovzdaní bakalárky exponenciálne vystrelila. Týždeň po deadline sme mali so spolužiakmi chill. Oslávili sme, že sme to stihli, konečne som sa stretla s ľuďmi, na ktorých som nemala až tak veľa času cez semester… A potom prišiel pondelok, od ktorého som sa mala začať učiť.

Môj cieľ boli 3 otázky denne. S týmto plánom by som to stihla raz prejsť a ešte raz zopakovať. 3 otázky denne vôbec nie je nič nezvládnuteľné. Samozrejme, že som tento plán v prvých dňoch porušila. Asi nikdy za celé štúdium som nemala takú nechuť do učenia, ako teraz. Lebo veď všetko už predsa mám, všetky skúšky sú spravené, bakalárka odovzdaná… a aj tak sa mám ešte niečo učiť… čo som sa už vlastne raz učila.

Samozrejme, že sa k tomuto stavu museli pridať aj ďalšie sprievodné javy, ako napríklad zdravotné problémy. Nemusí ísť ani o nič závažné, ale ten fakt, že celé poobedie zabiješ v čakárni u lekára ničnerobením vie človeka fakt znechutiť. Zrazu k tomu ešte potrebuješ ísť niečo vybaviť do mesta, s niekým sa stretnúť a dni máš tak rozbité, že sa nedokážeš vôbec sústrediť na učenie. Každý večer si vravím, že zajtra bude ten deň, kedy sa konečne zahĺbim do učenia a budem sa učiť celý deň… a vždy do toho niečo prišlo. Aj dnes. 😀

Pravda však je, že to samotné učenie na štátnice nie je až také strašné. Otázky mi neprídu náročné a všetko som sa to už raz učila. Aj keď samozrejme sa môže stať, že mi nesadne otázka a vyletím (čo však dúfam, že sa nestane). Ak človek poctivo pracuje počas celého štúdia, na jeho konci uvidí ten výsledok. Pri veľa otázkach sa mi automaticky vybavujú veci, ktoré som riešila na ateliéroch a KPSkách, čiže to už ide akosi ľahšie do hlavy.

Je to teda úplne okej mať pocity, že to chceš zabaliť, aj keď si už tesne tesne pred koncom. Mne sa tie prednášky tiež vôbec nechce čítať. Avšak vždy sa mi oplatilo nevzdať sa. 🙂 Vždy som si vravela: „Ešte tento ročník… ešte tento semester… ešte tento týždeň… ešte táto skúška… a bude to za mnou.“ A presne tak to je. Raz to bude všetko za nami a budeme radi, že sme to nevzdali. 🙂