doc. Ing. Katarína GAJDOŠOVÁ, PhD.

doc. Ing. Katarína Gajdošová, PhD.

Keď som požiadala docentku Gajdošovú, či by bola ochotná spraviť so mnou rozhovor pre môj blog, veľmi rada súhlasila. Od začiatku svojho pôsobenia na katedre betónových konštrukcií a mostov mala šťastie na vynikajúcich učiteľov, ktorí jej otvorili dvere k spolupráci so zahraničím aj s firmami v praxi. Vďaka tomu sa jej podarilo stať sa zástupkyňou SR v Management Committee projektu COST ( Action TU1207) zameranému na navrhovanie kompozitných výstuží do betónových konštrukcií a neskôr národnou delegátkou v dvoch komisiách CEN/TC 250, ktoré zabezpečujú prípravu novej generácie európskych noriem. Študenti ju môžu stretnúť na ateliérových tvorbách ako konzultantku statiky, keďže vyučuje viacero predmetov z tejto oblasti. Okrem toho pôsobí na našej fakulte aj ako prodekanka pre vzťahy s verejnosťou a podieľa sa mnohých reprezentatívnych udalostiach našej školy. Medzi všetkými svojimi povinnosťami si našla čas aj na môj blog a porozprávala mi o jej ceste k stavebníctvu.

Ako ste sa dostali k štúdiu stavebníctva? Chceli ste to od detstva alebo ste sa k tomu dostali náhodou?

V podstate ani jedno ani druhé 😊 V detstve som chcela byť učiteľkou dejepisu a náhoda to tiež nebola, keďže k technike som inklinovala od strednej školy a aj môj otec pracoval v stavebníctve, hoci mal vyštudovanú susednú Strojnícku fakultu. Moje odhodlanie ísť na Stavebnú fakultu sa u nás doma nestretlo s pochopením – vraj „dievča na takú školu???“. Tvrdohlavosť ma však nepustila, išla som za svojím cieľom a zrejme to malo zmysel, keďže dnes odpovedám na tieto otázky…

Asi každý študent máva predmety, ktoré ho nebavia, prípadne mu nejdú. Mali ste niečo také aj Vy?

Priznávam sa, že áno. Bola som z gymnázia a úplne som sa strácala v pojmoch na konštrukciách pozemných stavieb, ktorým na rozdiel odo mňa moji spolužiaci v krúžku zo strednej stavebnej rozumeli, a hoci sa mi snažili pomôcť, nikdy som si k týmto predmetom nenašla cestu, vždy som skúšky z nich robila až ako posledné v poradí a každý semester som po štyroch jednotkách z ostatných predmetov dostala nejakú inú známku z KPS 😊

Mnoho študentov najmä počas dištančného štúdia máva chuť skončiť so školou, aj napriek tomu, že sú už vo vyššom ročníku. Mali ste aj Vy niekedy takýto stav počas Vášho štúdia/praxe? Čo Vám pomohlo to v takejto situácii nevzdať a pokračovať ďalej?

Zrejme moja povaha. Idem za svojím cieľom, neodbáčam, nespomaľujem, nehľadám obchádzky. A keď je zrazu predo mnou rieka a ja ju neviem preplávať, snažím sa s otvorenými očami nájsť v okolí niekoho, kto ma naučí plávať a ja vďaka jeho pomoci pôjdem ďalej. A áno, v živote som mala to šťastie, že som vždy mala na blízku ľudí, ktorí mi pomohli a ja sa na oplátku snažím učiť plávať tých, ktorí to v danej chvíli potrebujú.

Idem za svojím cieľom, neodbáčam, nespomaľujem, nehľadám obchádzky.

Momentálne pôsobíte ako docentka na katedre betónových konštrukcii. Čím si vás získala statika a betón?

Láska na prvý pohľad 😊 Od strednej školy ma bavila matematika a fyzika a zrazu prišli predmety, v ktorých tieto (pre mňa dovtedy) nehmotné vedy získali uplatnenie! Smer bol teda jasný a o zameraní rozhodli potom ľudia – osobnosti. Pre mňa to bol hneď „prvý betón“, keď som dostala kombináciu: prednášajúci profesor Halvoník a cvičiaci docent Šoltész. Už po dvoch týždňoch som vedela, čomu sa budem venovať. Prístup mojich učiteľov, ich skúsenosti a schopnosť „vtiahnuť do deja“ rozhodla o mojej budúcnosti. Doteraz som im za to vďačná.

Betóny sa radia medzi najťažšie predmety na bakalárskom štúdiu. Čím to podľa Vás je?

Azda iba tým, že vyžadujú naozaj systematickú prácu a je dôležité, aby študent pochopil základy a na nich postupne budoval ďalej. Tu ak od začiatku niekto nerobí zadania postupne, ujde mu vlak a už sa mu nepodarí naskočiť, pretože všetko na seba nadväzuje a má svoje dôsledky. Konštrukcia predsa musí fungovať ako celok – to, ako navrhnem stropnú dosku na najvyššom podlaží ovplyvní aj to, aké stĺpy potrebujem v suteréne. Nedá sa oddeliť jedno zadanie od druhého. Dôležité je veľa sa pýtať a to na oboch stranách. Pýtala som sa vždy veľa aj ako študentka a pýtam sa aj teraz študentov, pretože viem, že niektoré veci najlepšie pochopíme, až keď jasne naformulujeme odpoveď na konkrétnu otázku.

Dôležité je veľa sa pýtať a to na oboch stranách. Pýtala som sa vždy veľa aj ako študentka a pýtam sa aj teraz študentov, pretože viem, že niektoré veci najlepšie pochopíme, až keď jasne naformulujeme odpoveď na konkrétnu otázku.

Aj v dnešnej dobe sa bohužiaľ ešte stále môžeme stretnúť s názorom, že žena do stavebníctva nepatrí a už vôbec nie do statiky. Stretli ste sa počas svojej práce aj Vy s týmto názorom? Ako na to reagujete?

S obavou, či sa dokážem „v mužskom povolaní“ uplatniť som sa stretla, ako som vyššie spomínala, na začiatku u rodičov. Odkedy však v tejto oblasti pôsobím, ani raz mi nikto nepovedal ani nedal pocítiť, že by som sem nepatrila, viac sa stretávam s obdivom a uznaním.

Popri Vašej práci na katedre pôsobíte na našej škole aj ako prodekanka v oblasti vzťahov s verejnosťou. Čím je podľa Vás stavebníctvo atraktívnou oblasťou, ktorú sa oplatí študovať?

Za mňa je to jednoznačne možnosť zanechať za sebou niečo hmotné, čo tu ostane pre ďalších ľudí. Od malých rodinných domov až po mosty a priehrady. Ľudia ich potrebujú, aby mali kde žiť, aby sa mali kde vzdelávať, aby sa mali kde zabávať, aby sa mali ako dostať na vzdialené miesta. Všetko okolo nás navrhujú a realizujú stavebný inžinieri. A verím tomu, že len technici môžu pohnúť svet vpred a zmeniť jeho smerovanie.

Pri všetkých týchto povinnostiach máte aj rodinný život. Ako to všetko stíhate? Práve zlý time management býva často kameňom úrazu u mnohých študentov. Vedeli by ste im poradiť, ako ho zefektívniť?

Ono to nie je vždy také veselé, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Dôležitá je vždy podpora, ktorú doma máte, bez toho to nejde. A samozrejme Murphyho zákony naozaj v praxi fungujú, takže keď máte naplánovanú dôležitú konferenciu, určite Vám ochorie dieťa. 😊 Jedna vec je time-management a druhá stanovenie priorít. Vždy si v prvom rade odpoviem na otázku, kde to bezo mňa zvládnu a kde som v tej chvíli potrebnejšia. Na všetko existuje riešenie a nikto nie je nenahraditeľný. V time-managemente zasa fungujem podľa dvoch zásad, po prvé, používam kalendár a diár, do ktorého si nepíšem, že dnes musím odovzdať tento projekt, ale napíšem si o dva týždne skôr, že termín odovzdania mám o dva týždne (časový úsek samozrejme mením podľa potreby) a druhá zásada je, že vec, ktorá mi zaberie krátku chvíľu, vybavím hneď, lebo aj takýchto drobností sa môže nakopiť a to človeka iba znervózňuje, že má dlhý „to do list“ a pritom niektoré veci naň vôbec nepatria a mali byť dávno obratom vybavené…

Vždy si v prvom rade odpoviem na otázku, kde to bezo mňa zvládnu a kde som v tej chvíli potrebnejšia.

Ako hodnotíte dištančné štúdium (negatíva/pozitíva)? Je niečo, čo by ste z neho rada preniesla aj do prezenčného štúdia?

Priznávam, že som jedna z tých, ktorí dištančnému vzdelávaniu celkom prišli na chuť. Samozrejme mi chýba kontakt so študentami. Spoločné „čmáranie“ na papier sa nedá nahradiť! Ale snažila som sa brať to tak, že je to situácia, ktorú neviem sama zmeniť, tak sa jej musím prispôsobiť a nájsť v nej pozitíva. Snažila som sa nájsť na všetko takú formu, ktorá bude mne aj študentom vyhovovať. Napríklad v powerpointe som začala prepínať na prázdne slajdy, kde som nakreslila perom na dotykovom monitore to, čo by sa mi v tej chvíli na prednáške žiadalo nakresliť na tabuľu. Pre ateliérové tvorby som si zvykla na aplikáciu whiteboard, kam som si vkladala výkresy, priamo do nich kreslila študentom, čo by mohli vylepšiť, zároveň som to mala uložené, vždy k dispozícii a ľahko som dohľadala, čo sme riešili naposledy… Musím povedať, že som mala šťastie na samých šikovných a snaživých študentov, ja som za tie dva roky naozaj nemala s nikým problém, že by sme to spolu dištančne nezvládli. Čo mi ale veľmi chýbalo, boli ľudia a ich tváre. Mrzelo ma, že študenti si v prevažnej miere zaužívali pripájať sa len zvukom, preto sa teraz už veľmi teším na „živých ľudí“, ktorých budem môcť učiť. Napriek tomuto odlúčeniu sme sa však mnohému naučili, spravili sme obrovský skok v digitalizácii našej výuky a verím, že tieto podklady ešte využijeme na tvorbu videopomôcok pre študentov aj v blízkej budúcnosti.

Aké vlastnosti by podľa Vás mal mať stavebný inžinier, aby bol vo svojej praxi úspešný a tvoril kvalitnú architektúru?

Určite by mal byť rozhľadený, otvorený novým nápadom a výzvam a zdravo odvážny. Tvorivý, pracovitý a svedomitý, pretože každé dielo je o detailoch. V neposlednom rade by mal vedieť pracovať v tíme. Až v praxi po škole väčšina študentov zistí, že nie všetko je len o vedomostiach, ale najmä soft-skills ich dovedú k úspechu.

Na záver: Máte nejakú radu, ktorú by ste chceli odovzdať našim (budúcim) študentom?

Buďte vytrvalí a trpezliví! Každý z nás je v niečom lepší a niečo mu ide ťažšie. Ale čím je cesta k cieľu komplikovanejšia, tým viac si jeho dosiahnutie vážime. A ak po dosiahnutí cieľa budete mať možnosť zanechať za sebou niečo hmatateľné pre ľudí okolo Vás, tá cesta za to určite stojí!

A ak po dosiahnutí cieľa budete mať možnosť zanechať za sebou niečo hmatateľné pre ľudí okolo Vás, tá cesta za to určite stojí!

Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.